The Boys in the Band
O parazitoch zvaných predsudky

V dnešnej dobe nie je vôbec nezvyčajná neustála recyklácia už odskúšaných filmových konceptov a príbehov, či už ide o prerábky starých klasík alebo o adaptácie kníh. Rovnako to bolo aj v prípade netflixovky The Boys in the Band (v češtine Kluci z party), avšak tentoraz išlo o možno trochu nezvyčajnejší remake. Ide o adaptáciu rovnomennej broadwayskej divadelnej hry z roku 1970.

Nachádzame sa v retro verzií mesta New York a prostredníctvom piatich zdanlivo náhodných postáv sa oboznamujeme s tým, čo obnáša obyčajný deň v živote muža patriaceho do LGBT komunity. V mnohých prípadoch je to tváriť sa, že do nej nepatrí, ak ho chce zvládnuť bez konfliktov, udržať si prácu a aspoň decentné vzťahy aj mimo komunity. Inak povedané, za žiadnu cenu nebyť sám sebou. V sedemdesiatych rokoch by sme z toho ešte dokázali obviniť vtedajší stav spoločnosti a zaostalosť vo vnímaní homosexuality. Jednu vec však majú postavy spoločnú a to je fakt, že všetci sa večer majú stretnúť u Michaela kvôli narodeninovej párty, ktorú chystajú pre svojho priateľa Harolda.

Donald sa ukáže ako prvý. Je to Michaelov najlepší priateľ, čo je aj značne cítiť, súdiac podľa uštipačných narážok a urážok, ktoré sú súčasťou ich obyčajnej konverzácie. Michael ako kresťan, puntičkár a bývalý alkoholik sa nie veľmi stotožňuje s Donaldovým životným štýlom, ktorý je pravým opakom toho jeho. Postupne začínajú prichádzať ďalší hostia: energický a očarujúci Emory, trochu tichý a tajomný knihovník Bernard či párik milencov, Larry a Hank, ktorí o sebe tvrdia, že sú len spolubývajúci. S napĺňajúcim sa bytom zisťujeme, že za Michaelovu nevrlosť nie je zodpovedný len Donald. Aj napriek tomu je o zábavu postarané, i keď samotný oslávenec Harold si dáva načas.

Na večierku však straší ešte jeden, nie tak celkom pozvaný hosť a tým je Michaelov zdanlivo heterosexuálny spolubývajúci z vysokej školy Alan. Jeho neočakávaný príchod spôsobuje náhlu zmenu nálady a pozorujeme, ako sa Michael snaží zachrániť situáciu, hlavne aby Alan nevycítil niečo „teplé“. V tom sa ako na zavolanie objaví aj Harold, výstredný tridsiatnik riadiaci sa heslom „čo na srdci, to na jazyku“ a celá snaha je razom márna. Narodeninová oslava sa zmení na akýsi kruh pravdy, z ktorého niet cesty von, najmä preto, že Michael to nedovolí. Núti každého čeliť samému sebe aj za cenu nervového zrútenia a podvedome dúfa, že bude mať šancu niekoho nenávidieť viac než seba.

Spolu s postavami vo filme sa aj divák za obrazovkou stáva jedným z prítomných na večierku, či sa mu to páči alebo nie. Celý príbeh sa totiž odohráva v Michaelovom útulnom byte v srdci Manhattanu, čo vzbudzuje aj efekt javiska v divadle. Máte s nimi chuť tancovať, pripiť si, klebetiť, ale aj sa nad sebou zamyslieť, keď príde do tuhého. Michael vymyslí zvláštnu hru a v rámci nej všetci prítomní musia zavolať človeku, ktorého milujú a získajú určitý počet bodov podľa toho, koľko pravidiel splnia. Zavolali by ste? Ak áno, komu? Čo ak by vám to tá dotyčná osoba zložila?

Nemôžeme predsa čakať, že na nás niekto bude čakať celý svoj život, nemôžeme čakať, že ľudia nepôjdu vpred. Prichádza sklamanie, hanba, smútok, spomienky na to, čo bolo a čo mohlo byť. Tieto spomienky sú zároveň aj jediným momentom, kedy vo filme The Boys in the Band vychádzame z pocitu klaustrofóbie a na pár sekúnd sa prostredníctvom krátkych retrospektív pozeráme do významných udalostí z minulosti niektorých z postáv. A ak nie retrospektívou, stále tu je neurotický Michael, ktorý neváha ani sekundu si do niekoho kopnúť a odhaliť jeho príbeh.

The Boys in the Band je snímka, ktorá jednoznačne stojí za pozretie. Nie je to práve oddychovka, ktorú môžete sledovať jedným okom, aj keď tak na začiatku možno pôsobí, dokonca aj výberom hercov. Hlavnú postavu Michaela si zahral svojrázny Jim Parsons a sprevádzali ho známe tváre ako Matt Bomer v úlohe Donalda, ktorý bol nositeľom rovnakého šarmu či Zachary Quinto ako kontroverzný Harold.

Dostanete silnú dávku sarkazmu, dôvtipu, ale aj pochopenia a nutkania zamyslieť sa nad rôznymi faktormi, ktoré ovplyvňujú nás ako jednotlivcov, ale aj spoločnosť. Rovnaké obsadenie sa pod vedením režiséra a dramaturga Joe Mantella stretlo aj počas divadelného remakeu v roku 2018 a možno práve to pridalo výkonu hercov na autentickosti a výnimočnosti.

---