The Caine Mutiny Court-Martial
Strnulá adaptácia divadelnej hry

Režisérska legenda William Friedkin nás opustil celkom nedávno vo veku 87 rokov. Filmoví fanúšikovia ho poznajú predovšetkým ako osobnosť za dnes už kultovými kúskami Exorcista (r. 1973) a Francúzska spojka (r. 1971). Za oba projekty bol Friedkin nominovaný na Oscara za najlepšiu réžiu a v prípade druhého menovaného svoju nomináciu premenil na víťazstvo. Po podarenom, cynickom Killer Joe (r. 2011) s Matthew McConaugheym sa Friedkin na dlho odmlčal, pred svojou smrťou však predsa len ešte raz zasadol za objektív kamery.

The Caine Mutiny Court-Martial (po slovensky Vojenský súd o vzbure na lodi Caine) vznikol pôvodne ako román a neskôr divadelná hra z pera Hermana Wouka. Prvýkrát sa na strieborné plátno dostala pod taktovkou Edwarda Dmytryka v roku 1954. Jednu z hlavných rolí si tu strihol legendárny Humphrey Bogart (bol za ňu dokonca nominovaný na Oscara za najlepší mužský herecký výkon). Za zmienku stojí aj televízna verzia s Jeffom Danielsom z roku 1988. Zosnulý klasik si tak za svoju labutiu pieseň vybral na jednej strane ohraný, na druhej preverený námet.

Stredobodom deja je súdny proces s námorníkom Marykom (Jake Lacy). Maryk si pod náporom vlastných dojmov a extrémnych okolností počas plavby lode USS Caine, na ktorej slúži, vynútil velenie lode. Naplnil tak právnu podstatu vzbury a prebiehajúci súdny proces rozhodne, či mal na to skutočne adekvátne dôvody. Na jednej strane máme obžalovaného Maryka a jeho právnika Greenwalda (Jason Clarke) ako i niekoľkých námorníkov svedčiacich v jeho prospech. Na strane druhej vzburou zosadeného veliteľa lode Queega (Kiefer Sutherland) a námorníkov prikláňajúcich sa na jeho stranu. Ako nakoniec armádny súd pod predsedníctvom sudcu Blakelyho (jedna z posledných rolí Lancea Reddicka) rozhodne? A kde leží pravda?

O The Caine Mutiny Court-Martial nie je veľmi čo hovoriť. Môže za to strohá forma typická pre divadlo, kedy sa takmer celý dej odohráva v súdnej sieni a jej priľahlých chodbách. Divák nemá možnosť nahliadnuť skrz spätný pohľad na udalosti ako sa stali, resp. ako ich vykresľujú zainteresované osoby. To značne ochudobňuje ako príbeh, tak jeho potenciálnu silu a dramaturgiu. Repliky a monológy šuštia papierom (najviac je to cítiť pri inak výbornom Sutherlandovi) a nič nevybočí z divadelnej tradičnosti.

Hudba je nepostrehnuteľná, čo by samo o sebe nebolo prekážkou, ak by sa scenár postaral o šťavnatosť charakterov a réžia o pútavé rozprávanie, to sa však nedeje. To isté platí pre fádny strih a kameru – žiadne amatérstvo, no chváliť nie je čo.

Herecká sféra je na tom nakoniec zďaleka najlepšie. Jedna z posledných šancí užiť si charizmu Lancea Reddicka je niečo, čo by sme mali určite oceniť. Ani miestami prílišný pátos Sutherlandovho výkonu nedokáže zhatiť silu a nápor, s akým dnes už herecký matador podáva svoj part. Pochvalu si zaslúži aj Jason Clarke. Jeho obhajca dostal najdôkladnejšiu scenáristickú opateru – postava prežíva konflikt medzi povinnosťou advokáta a oddanosťou vojenského dôstojníka. Škoda že väčšina osadenstva sa na túto komplexnosť pozerá pomerne z diaľky.

The Caine Mutiny Court-Martial pôsobí dojmom vianočnej jedličky po Novom roku. Ozdoby sú fuč, ihličie spoly opadané, vetvičky zoschnuté – niet na nej čo obdivovať. Ostáva už len túto chatrnú, drevnatú pozostalosť zimných sviatkov zabaliť, odviezť a vyhodiť do smetí. Takto si asi nikto posledné dielo kultového režiséra nepredstavoval. Škoda.