The Guilty
One man show Jakea Gyllenhaala

Ľudia naliehavo volajúci o pomoc sa len málokedy zamyslia nad osudom človeka na druhej strane tiesňovej linky. Momenty, v ktorých vám alebo vášmu blízkemu ide o život, nie sú práve chvíle, kedy by ste mali čas hodnotiť, či človek na opačnom konci jedná správne podľa predpisov alebo na základe vlastnej intuície. Predpokladáte, že je školený reagovať na rôzne vypäté situácie a dokáže jednať rozvážne pod akýmkoľvek tlakom, ktorý sa ho zdanlivo netýka. Avšak aj operátor na druhej strane môže prežívať osobnú drámu, ktorá dokáže priamo ovplyvniť výsledok vášho osudu či boja o život. Neznámy hlas v telefóne je v danej chvíli vaším jediným záchranným kolesom a zostáva vám len dúfať, že ste v „správnych rukách“.

„Aká je vaša núdzová situácia?“ – pýta sa operátor tiesňovej linky Joe (Jake Gyllenhaal) niekoľkokrát denne a stáva sa nepriamym svedkom častokrát bizarných situácií. V tento konkrétny deň je však mimoriadne roztržitý, nesústredený a pasívne agresívny. Napriek tomu rieši každý telefonát pohotovo až do momentu, kým mu nezavolá Emily (Riley Keough), jeho posledných pár minút v službe sa mení na napínavú drámu, ktorej zdanlivo jednoduchá rovnica nemá predpokladaný výsledok.

Celý príbeh sa odohráva na jednom mieste – v interiéroch pracoviska tiesňovej linky a napínavý príbeh unesenej ženy prežívame len na základe telefonátov, ktorými sa Joe snaží zúfalo vyriešiť situáciu. Najsilnejšie momenty sú tak tie, ktoré nevidíte, sprostredkúva vám ich iba hlavná postava. Tento minimalistický príbeh dáva dokonalý priestor hereckému výkonu Jakea Gyllenhaala. Jeho mimika, reč, mlčanie a akcie určujú, ako veľmi je situácia vážna. Iba on rozhoduje o tom, či si dokáže udržať vašu pozornosť.

Minimalistický prístup je formálne netradičným napínavým filmovým zážitkom, pokiaľ ste nevideli severský originál spred troch rokov – Tiesňové volanie od dánskeho režiséra Gustava Möllera. Ide o absolútne identický príbeh, v ktorom režisér experimentuje s ľudskou predstavivosťou, strachom a napätím. Zatiaľ čo severská dráma prepúšťa emócie chladom a odmeranosťou, kde vnútorné napätie hlavného hrdinu môžete čítať len medzi riadkami, americká verzia je v rámci svojho minimalizmu plná akčných gest, prudkých pohybov a intenzívnych emócií. A to je asi jediný rozdiel, čím sa tieto dva filmy s absolútne rovnakým scenárom od seba líšia.

Jake Gyllenhaal zahral pre amerického diváka svoju rolu bravúrne, pozná svoje publikum a vie čo naňho platí. Priemerný Američan by pri severskej verzii príbehu zrejme ťaživé momenty prechrúmal jedením pukancov a zíval od nudy až do konca. Gyllenhaal však búcha päsťami po stole a svoje emócie doslova kričí do mikrofónu. Vďaka jeho herectvu s napätím očakávate každé ďalšie zvonenie a sledujete, čo prezradí nasledujúci telefonát. V niektorých momentoch sa však spolu s režisérom nechal uniesť a nebolo by na škodu, keby ubral z expresívnosti svojich výrazov.

Je trochu škoda, že okrem intenzity hereckého výkonu sa americká verzia obsahovo vôbec nelíši od dánskeho originálu. Malé bezvýznamné plus si zaslúži akurát vsadenie príbehu do amerických reálií, keď sledujeme horiaci les niekde pri Los Angeles. A tam sa aj originalita režiséra Antoinea Fuqua pri tejto adaptácii končí.

The Guilty (Vinník) je nápadom, technicky aj herecky výborný film. Dáva priestor divákovej fantázii domýšľať si scény len na základe telefonických rozhovorov. Rozhodne je napínavý a nebudete sa pri ňom vedieť sústrediť na nič iné. Teda pokiaľ ste nevideli dánsky originál. V tom prípade si môžete ušetriť 90 minút vášho času sledovaním tohto rovnakého príbehu s anglickými dialógmi.

---