Originálny názov: The Inbetweeners Movie
Žáner:komédia
Minutáž: 97 minút
Krajina: Veľká Británia
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Ben Palmer
Scenár: Iain Morris, Damon Beesley
Kamera: Charles Copping
Hudba: Theodore Shapiro
Hrajú: Simon Bird, James Buckley, Blake Harrison, Joe Thomas, Laura Haddock, Emily Head, Tamla Kari, Jessica Knappet, Lydia Rose Bewley a ďalší
Štvorica podivínov a vyvrheľov drsnej hierarchistickej stredoškolskej spoločnosti – racionálny Will (Simon Bird), po uši zamilovaný Simon (Joe Thomas), nadržaný Jay (James Buckley) a mierne prostoduchý Neil (Blake Harrison) – tri roky v krátkych šesťdielnych sériách zabávali Anglicko svojimi trápno-smiešnymi príbehmi s ponaučením. S treťou sériou postavy ukončili strednú školu, majú sa roztrúsiť na rôzne univerzity (s výnimkou jednoduchého Neila), a keďže scenáristi zo zjavných dôvodov nemohli sledovať ich ďalší spoločný vývin, seriál dospel k prirodzenému koncu. Ani koniec strednej školy im však nepriniesol dostatočnú emocionálnu i duchovnú katarziu, a tak tvorivé duo Iain Morris a Damon Beesley poslali ledva právne dospelých chlapcov na dovolenku na Maltu, ktorej dekadencia a sexuálna uvoľnenosť sú presne tým, čo chlapci potrebujú, aby konečne dospeli.
To, čo funguje v seriáli sa však nedá jednoducho preklopiť na filmovú minutáž. Ak chlapci v sitcome 10 minút robia pochabé kraviny, tak vo filme ich robia viac ako polovicu času – a to sa dá iba tak, že sa scenár uchýli k slapstikovej trápnosti, ktorá film ťahá ku dnu. Drsný a neohrabaný kvázi dokumentárny štýl kamery uhladený pre „náročnejšie“ filmové spracovanie mení viac-menej konverzačnú komédiu so všadeprítomným sarkastickým komentárom na schematický tínedžerský filmík, v ktorom sú trojrozmerné charaktery dospievajúcich chlapcov zo seriálu zredukované na ploché postavičky chlipných, necitlivých a hormónmi zmietaných trkvasov. Filmová dĺžka takisto nestrpí Willov neustály, hoci veľmi trefný, komentár. Ten sa stal skôr sporadickým, čo je na jednej strane pochopiteľné, avšak spolu s ním sa vyparil i sebaironizujúci nadhľad. To, čo si v britskej televízii mohlo odniesť všelijaké ocenenia za najlepší komediálny seriál, prenosom (a hlavne prispôsobením) na plátno nielen stratilo čaro, ale z radu štandardných komédií o dospievaní vyčnieva iba prízvukom.
The Inbetweener Movie robí zaujímavým niekoľko skvelých ironických momentov, ktoré sú síce iba bledými pozostatkami zo seriálu, ale zároveň – a našťastie – sú omnoho krutejšie a svojim protagonistom nedovolia okamžite sa zmeniť z nemotorných „žabiakov“ na princov. Komédia tak niekoľkokrát vtipkuje na vlastný účet, čo je konečne o čosi sofistikovanejší humor, ktorý je na omnoho vyššej úrovní ako celý začiatok snímky. To otvára otázku, či museli títo štyria pri hľadaní svojej mužnosti (v každom zmysle) a dokazovaní svojej dospelosti urobiť vždy to najhoršie rozhodnutie iba preto, že sa protivilo všetkým dobre mieneným radám? Naozaj nenašli scenáristi cenami ovešaného seriálu iné východisko, ako (možno neúmyselne) spadnúť do stereotypu?
Film má to šťastie, že sa po obsahovej i formálnej stránke s blížiacou záverečnou klapkou len zlepšuje a v záverečných titulkoch sa lúči naozaj zábavným „akože doku“ zostrihom, v ktorom sa hlavné charaktery konečne dotýkajú nohami pevne zeme. Komédia sa vyhýba moralizovaniu, čím čiastočne vynahrádza rozpačitý rozbeh filmu. Avšak tých niekoľko chvíľ kryštálovej čistoty autorského zámeru a výbornej satiry nemôžu vyvážiť plytkosť, do ktorej komédia počnúc príbehom a končiac filmovou rečou upadla.
