The Irishman
Takéto filmy sa dnes už netočia

Gangsterských filmov sme mali v minulom storočí požehnane a raz za čas sa objaví nejaký aj dnes. Ak sa však k žánru vracia človek, ktorý stál pri jeho zrode, spozornejú všetci. A čo by to bolo za návrat kráľa gangsteriek bez poriadnych gangstrov?

Celý film stojí na dvoch veciach. Prvou je Scorseseho pevná réžia a druhou sú herci. Dnes je v Holywoode celkom bežné volať staré hviezdy do známych značiek a dúfať, že na film niekto príde. Nepodarilo sa to však nikomu. Rambo pohorel, Terminátor tiež a o sklamaní z Predátora ani nechcem hovoriť. To však nie je prípad Irishmana.

Už od prvých minút, počas ktorých počúvate monológ Franka, je cítiť, že Robert DeNiro si to náramne užíva a herecky je počas celého filmu bezchybný. Fantasticky ho dopĺňa Joe Pesci, ktorého postava možno nevynikne tak, ako v Scorseseho Mafiánoch, ale je to len tým, že nie je taká sviňa. Naopak, pôsobí ako charakterný človek a vaše sympatie si získa prakticky okamžite. Najväčšia pecka však príde až s predstavením Jimmyho Hoffu, ktorého stvárnil Al Pacino. Tento skoro osemdesiatnik podáva výkon ako za mlada a bezpochyby zatieni mnohé mladé hviezdy.

Nie je žiadnym prekvapením, že najväčším finančným žrútom bola technológia omladzovania týchto troch legiend. Musím však povedať, že to boli dobre investované peniaze. Vo filme hrali všetci prakticky štyridsiatnikov, takže každému dali dole minimálne 20 rokov. Našťastie z toho nevyšiel zvláštny bizár ako v prípade Johny Deppa v posledných Pirátoch z Karibiku. Práve tieto hrátky s vekom dávajú hercom priestor ukázať, že ich herecký talent napriek veku stále neopúšťa. Keďže sa dej filmu odohráva počas niekoľkých dekád a postava Roberta DeNira ho rozpráva retrospektívne, uvidíte ho aj v jeho skutočnom veku. A opäť to tím zodpovedný za vizuálne efekty zvládol na jednotku.

Asi najväčší problém Irishmana je jeho minutáž a s tým spojený príbeh. Prvé dve hodiny filmu ubehnú ako voda, pretože sa tam neustále niečo deje. Je tam cítiť Scorseseho dravú réžiu ako za starých čias a zároveň v rámci príbehu sledujete, ako si hrdinovia snímky budujú svoje impérium. Problém vidím trochu v tom, že aj keď ide o príbeh napísaný podľa skutočných udalostí a skutočných ľudí, neprináša prakticky nič, čo by sme už nepoznali z iných mafiánskych filmov. To znamená, že asi v polovici filmu viete presne, akým smerom to pôjde a ktorá postava ako dopadne. Pre niekoho, kto nemá napozerané filmy z tohto žánru, to problém asi nebude. Mne však druhá polovica filmu neprišla natoľko zaujímavá, aby opodstatnila troj a pol hodinovú dĺžku.

Martin Scorsese si to nakrútil presne podľa seba, podobne ako aj Tarantino. Zavolal si na pomoc herecké legendy, ktoré sám pomohol stvoriť. Výsledkom je skvelý gangsterský film, s famóznymi hereckými výkonmi, ktorý stojí a padá na oldschoolovom prístupe režiséra. Avšak, práve to z The Irishman (v českej verzii Irčan) robí film, aký sa dnes už netočí.

---