The King of Staten Island
Takmer autobiografia jedného komika

Svet komédie, najmä jej novodobej podoby, by sa asi ťažko zaobišiel bez takého toho jednoduchého humoru, nie príliš náročného deja a najmä hlavnej postavy, ktorú často stvárňuje dospelý chlap, ktorý je tak trochu lúzer. Inak povedané, svet komédií by nebol, aký je, ak by nebolo filmov od Judd Apatowa.

The King of Staten Island nie je však tak úplne komédiou, napriek tomu, že hlavnú rolu si tu zahral komik z americkej show Saturday Night Live, Pete Davidson. Divák má v niektorých momentoch dokonca problém rozoznať, či ide len o fikciu alebo o akúsi seba-paródiu. Presne v tom však spočíva kúzlo celého filmu. Davidsonov portrét hlavného protagonistu je totiž niečo, čo by ste od Apatowa a jeho filmu čakali.

Scott Carlin je dvadsaťpäťročný potetovaný a večne zhulený chalan, ktorý žije doslova zo dňa na deň v New Yorskej časti Staten Island. Rovnako ako Davidson, aj Scott prišiel o svojho otca, povolaním hasiča, pri veľmi nebezpečnej záchrannej akcii. Pred svojou rodinou a kamarátmi sa tvári, že sa ho tragédia až tak nedotýka, predsa len už od onoho dňa ubehlo viac ako desaťročie. No v skutočnosti sa absolútne nedokáže posunúť ďalej.

Snaží sa byť nad vecou, že má všetko pod kontrolou a čaká na to, až bude svet konečne na Scotta Carlina pripravený. Jeho snom je stať sa profesionálnym tetovačom, no aby to nebolo také jednotvárne, chce si založiť reštauráciu, v ktorej by ľudia počas toho, ako jedia, mohli sledovať proces tetovania v priamom prenose.

Všetci okrem Scotta vedia, že je to príšerný nápad. Veď je len amatér, dokonca aj veľmi zlý. Najavo sa mu to snaží dávať najmä jeho mama Margie so sestrou, aj keď možno trochu nepriamymi náznakmi, pretože to posledné, čo chcú, je raniť ho. Všetci v jeho okolí vedia, že so Scottom nie je všetko v poriadku, aj keď sa tak tvári. Z toho dôvodu okolo neho všetci chodia celý život po špičkách, aj napriek tomu, že samotný Scott nemá iniciatívu čokoľvek zmeniť. Dobrovoľne sa poddáva svojim „démonom“, pretože si myslí, že aj tak vlastne nič nemá zmysel.

Takto to je do momentu, keď si jeho matka uvedomí, že je načase sa pohnúť vpred. A paradoxne, vďačí za to Scottovým šialeným nápadom, konkrétne tomu, keď sa Scott rozhodol, že na pláži urobí jedno zo svojich príšerných tetovaní aj deväťročnému chlapcovi. Jeho otec z toho, samozrejme, nie je nadšený a ide Scottovi po krku, no najskôr narazí na jeho matku.

Čo čert nechcel, zamilujú sa do seba. Scottov svet sa od toho momentu začne rozpadávať a všetko vyvrcholí momentom, keď zistí, že nový priateľ jeho matky Margie je tiež hasič. Scott nenecháva nič na náhodu, no počas svojej misie za záchranou svojej mamy pred nežiadúcimi nástrahami sveta mužov je Scott nútený vstúpiť sám do seba a čeliť všetkému, čo sa celý život snažil prehliadať.

Celý film, ktorý Appatow napísal spolu s Davidsonom, nám okrem nenáročného sledovania ponúka tak trochu aj obraz reality. Toho, že nie všetci ľudia musia byť a sú šťastní za každých okolností, že ak sa niekto usmieva, neznamená to, že si vo svojom vnútri práve neprechádza trápením.

Scott celý život čelí tieňu svojho otca. Zo všetkých rodinných príbehov má za to, že jeho otec bol hrdina a je vlastne úplne jedno, ako veľmi sa bude snažiť, pretože sa mu nikdy nevyrovná. Neuvedomuje si však, že aj jeho otec bol len človek, ktorý sa mýlil a robil chyby, mal svoje problémy a život, ktorý nebol vždy ružový. Neuvedomuje si, že ho celý čas stavia na piedestál.

Davidson o sebe v niekoľkých rozhovoroch prezradil, že už dlhé roky bojuje s depresiou aj napriek tomu, že ho má mnoho ľudí zafixovaného ako jednu z najzábavnejších osobností SNL. Obrovskú časť svojho ja odovzdal práve Scottovi Carlinovi. Jednou z vecí, ktorá priam kričí podobnosťou týchto dvoch osôb, je aj soundrack Pursuit of Happiness od rappera Kid Cudiho počas záverečných titulkov. Pete Davidson totiž označuje práve jeho ako človeka, ktorý mu pomáha dostávať sa z ťažkých chvíľ.

Nezáleží však tak celkom na tom, do akých všemožných uhlov tento film otočíme. Už v polovici je divák schopný si utvoriť názor, že ide o ďalšiu prvoplánovú komédiu od Judda Apatowa, aj keď možno s nie tak pompéznym humorom a scénami ako napríklad 40 a stále panic či Nabúchaná. Filmový zážitok pretrváva len počas prvého pozretia a následne sa z neho stáva akási oddychovka, film, ktorý si divák pustí do pozadia na vyplnenie ticha.

V skutočnosti sme sa nedočkali ani žiadneho vyvrcholenia. Scott je síce na ceste dať si svoj život dokopy, no reálne sa okrem ďalšieho príbehu o jeho otcovi a o tom, ako tiež zvykol fajčiť trávu, nedozvedáme nič. Pete Davidson ako hlavná postava jednoznačne pridala filmu na hodnote, no napriek tomu som osobne od jeho hereckého výkonu čakala oveľa viac, pretože skutočne hral samého seba. Ide tak o milý, no zároveň až príliš jednoduchý príbeh.

---