The Matrix Resurrections
Láska je genézou všetkého

Po 18-tich rokoch od ukončenia masovo zbožňovanej trilógie sa režisérka Lana Wachowski vracia do pohlcujúceho sveta Matrixu. Síce bez svojho režijného súrodenca, no s celkom zaujímavým konceptom. Spolu s Davidom Mitchellom, ktorý napísal knižnú predlohu k filmu Atlas mrakov (2012) a s pomerne neznámym scenáristom Aleksandarom Hemonom, dokázala nadviazať na uzavretú mytológiu a priniesť nové východiská. Vo výsledku však pôsobia veľmi rozpačito.

V prvej tretine sa film vyslovene vysmieva hollywoodskym nekonečným pokračovaniam a bezuzdnej snahe vyťažiť z každej filmovej značky poslednú kvapku potenciálu, no zároveň je jedným z nich. Prináša svieže nápady popretkávané nostalgickými odkazmi na pôvodný film z roku 1999. Nie každému bude tento rapídny odklon od filmovej reči trilógie po chuti. Novinka neobsahuje opulentné akčné scény v efektných spomaľovačkách, nie je nakrútená vizuálne dravým štýlom, ani podfarbená zeleným filtrom. Oveľa nižší rozpočet je cítiť v každej scéne. Je to niečo medzi paródiou na kult, ktorým je Matrix pre celú jednu generáciu a satirou na chamtivý mamon všemohúcej produkcie, ktorej nie je nič sväté.

Samotný príbeh vybabral s doterajším dejom až nehoráznym spôsobom, čo považujem za najsilnejšiu stránku diela. Z Nea (Keanu Reeves) sa stal programátor najúspešnejšej videohry rozprávajúcej známy príbeh Matrixu, no miestami nedokáže odlíšiť fikciu od reality a napcháva sa liekmi nápadne podobnými ikonickej modrej pilulke. Navštevuje šikovného analytika (Neil Patrick Harris), ktorý mu vždy naservíruje briskné a prísne logické vysvetlenie jeho aktuálnych preludov. Absolútne odovzdaným dojmom pôsobiaci Thomas Anderson obdivuje objekt svojej túžby Tiffany (Carrie Ann Moss), ktorú stretáva v kaviarni, no obáva sa ju vôbec osloviť. Nedôvera vo vlastný úsudok sa prejavuje ako solídne mučenie. Stále mu hlodá v hlave, že Matrix predsa nemôže byť „iba“ videohra. Navyše si vedenie firmy práve objednalo jej ďalšie pokračovanie, Matrix 4.

Chytrá povaha metafilmu, ktorý sledujeme, predčí míľnik tejto filmovej definície, akým bol kedysi Posledný akčný hrdina (1993) s Arnoldom Schwarzeneggerom. V tejto chvíli však Lana Wachowski mení originálny kurz a vracia sa do príbehu pripomínajúceho diétnu verziu pokračovania Matrix Revolutions (2003). Našla značne nekoherentný spôsob, ako premostiť doteraz videný dej s nadstavbou na uzavreté osudové finále trilógie a postaviť ho celkom naruby.

Nie každému z divákov bude tento prístup po chuti, ja osobne Lanu obdivujem za odvahu, s akou sa vydala do dopredu prehraného boja. S oveľa nižším rozpočtom, s kopou šialene kreatívnych nápadov a silnou myšlienkou, ktorá evidentne nie je každému po videní filmu zrejmá. Mám pocit, že som videl iný film, ako spriaznení recenzenti. Je možné, že hlavná idea sa utopila v slabom vizuále a nenaplnených očakávaniach divákov túžiacich po ďalšej porcii nadupanej akcie v zbesilom techno-rytme.

Romantická línia neosloví každého, no práve najčistejší cit je hlavným motívom novinky The Matrix Resurrections. Lana Wachowski sa rozhodla nakrútiť pokračovanie legendárnej série ako ľúbostný list oslavujúci hlbokú lásku svojich rodičov po ich náhlom odchode. S vedomím tohto prístupu som ochotný prepáčiť nedostatky, vrcholne iritujúceho Morphea (Yahya Abdul-Mateen II), transformovaného agenta Smitha (Jonathan Groff) i zvyšok nesympatického hereckého ansámblu. Vyhasínajúca iskra Keanu Reevesa sa pri strete s milovanou Carrie-Anne Moss totiž natoľko znova rozohrá, že finále funguje takmer ako kedysi. S prízvukom na takmer. Či je to po toľkých rokoch málo alebo dosť, už nechám na vás.

---