The Pale Blue Eye
Podivuhodný prípad Edgara Allana Poea

Hneď zo začiatku roka si Netflix naplánoval potešenie pre platiacich divákov. Po veľkom úspechu Sily psa, ktorá brala dokonca Oscara si tak samotná firma i nedočkaví diváci sľubovali od The Pale Blue Eye naozaj veľa.

Niet sa čomu čudovať. Film navnadil atmosférickým trailerom, za kamerou i pri skladaní hudby stavil na známe mená (Takayanagi a Shore) no a hlavnú postavu si strihol miláčik divákov Christian Bale. Ak k tomu pridáme poriadne temný podtón a príbeh založený na bestselleri, kde jednu z hlavných postáv predstavuje slávny dramatik Edgar Allan Poe, mnohí netrpezlivo čakali silný filmový zážitok.

Príbeh je zasadený do roku 1830 a odohráva sa na zasneženom americkom východe. Divák sa zoznamuje s vyslúžilým detektívom Augustusom Landorom (Christian Bale). Armáda ho požiada, aby sa vrátil z dôchodku a vzal prípad, ktorý sa odohral neďaleko jeho chalupy na vojenskej akadémii. Jeden z kadetov sa našiel obesený, no zvláštnosťou prípadu je, že mu niekto vyrezal srdce. Landor sa tak púšťa do spletitého prípadu plného tajomstiev, záhad, okultizmu a intríg. Nečakanú pomoc nájde v mladom zvláštnom kadetovi (vynikajúci Harry Melling). Nie je ním nik iný, ako Edgar Allan Poe.

The Pale Blue Eye od začiatku vsádza na jasný vizuálny štýl, ktorý vtiahne diváka do deja. Kontrastne vybudované scény žiarivo bielej zasneženej krajiny a temných interiérov často osvetlených len svetlom petrolejovej lampy či sviečky výborne fungujú pri budovaní napätia. Snímka tak pôsobí temne a mrazivo, no nemôžem si pomôcť, tento efekt môže byť trocha kontraproduktívny práve preto, že film bude často pozeraný na drobných obrazovkách monitorov namiesto veľkého plátna. Takto vizuálne rozprávanie aj subtílna kamera trochu kričia do prázdna, pretože temné scény môžu pôsobiť neprehľadne.

Vo všeobecnosti sa však na film veľmi dobre pozerá. Shoreova hudba sa takisto podpisuje na dobrom „kinozážitku“ z pohodlia domova. Na vizuálne rozprávanie, symbolizmus i cit pre detail je vo filme kladený veľký dôraz. O čosi horšie už je to so scenárom a príbehom samotným.

Počas vyšetrovania sa síce divák ponorí do deja, no celý prípad pôsobí trochu povrchne a nasilu. Nemohol som sa zbaviť pocitu, akoby som sledoval jeden z klasických dielov Poirota, okoreneného o štipku satanizmu a temnoty. Detektívove riešenia a často veľmi náhodné či priam expresné dedukcie pôsobili scenáristicky veľmi lacno, či priam lenivo. Dynamika medzi detektívom a jeho pomocníkom je výborná, no úplne sa tento buddy štýl s charizmatickým vyšetrovateľom a vtipným parťákom nezhoduje s nastolenou temnou atmosférou. Vzniká z toho akýsi žánrový paškvil na pozadí ktorého sa odohráva priemerne zaujímavý príbeh. Všetci sú podozriví, no divák stráca prehľad o tom kto je kto a celé mystérium toho, kto je vlastne páchateľom sa tak trocha vytráca. Vedľajšie postavy sú totiž dosť jednotvárne, ploché a, popravde, dosť nezaujímavé.

Problémom je za mňa ale hlavne to, že aj napriek veľmi dobrému výkonu Christiana Balea, jeho postava nie je veľmi charizmatická. Jeho Landor ustupuje práve zaujímavému použitiu skutočnej historickej postavy (Poe – ktorý naozaj študoval za kadeta). Jeho repliky sú zábavné a prekvapivo film na Poeovom mene neparazituje, ale výborne ho využíva vo svoj prospech. Hlavný detektív, naopak, pôsobí neurčito, o jeho charakteristike sa toho dozvedáme pramálo. Iba z rozprávania iných počúvame o jeho skvelých dedukčných schopnostiach, charizme a cti, ktoré vo filme príliš nevidíme.

Ako to už pri podobných detektívnych filmoch býva, netreba súdiť predčasne. Aj napriek tomu, že film sa podstatnú časť svojej stopáže celkom vlečie, má veľa svetlých momentov a dokáže udržať pozornosť až do zaujímavého finále.

Nemôžem si pomôcť, Netflix už po niekoľkýkrát premárnil potenciál na filmový prelom a snímka opäť pôsobí akoby ušitá horúcou ihlou. The Pale Blue Eye malo dobre rozdané karty na to, aby sa z filmu stala kultová klasika. Temná atmosféra však funguje skôr ako pozlátko a pod povrchom sledujeme ľahko nadpriemernú detektívku so svetlými, ale aj poriadne hlúpymi momentmi. Ak však divák odpustí nelogické konanie a nechá sa unášať dejom, neostane pri záverečných titulkoch úplne sklamaný.