The Platform
Zjedz, alebo budeš zjedený

Diera – vertikálne väzenské centrum v tvare veže. Väzni každý deň čakajú na klesajúcu plošinu plnú jedla, ktorá postupne prechádza centrálnym prierezom neznámeho počtu poschodí betónovej basy a demonštruje celospoločenský princíp padajúceho exkrementu vo vrcholne explicitnej podobe. Tí hore si žijú kráľovsky. Na horných poschodiach platforma prekypuje kulinárskymi delikatesami. Nižšie položené poschodia jedia zvyšky a tí úplne dole zažívajú bez jedla každodenný boj o prežitie. K zmene poschodí, t. z. k zmene kvality stravovacích pomerov, dochádza raz za mesiac.

Nádej na zmenu zabehnutého spoločenského zriadenia predstavuje idealista Goreng (Ivan Massagué), ktorý si do diery vzal knihu. Namiesto obvyklého noža, bejsbalky či zvieracieho maznáčika si zvolil predmet, ktorý by mu mal pomôcť udržať si bdelého ducha. Dej by sa dal rozdeliť na tri kapitoly, ktoré súvisia so zmenou Gorengom obývaného poschodia. Noví spoluväzni prinášajú aj svoju vlastnú príbehovú linku. Výrok: „Raz si hore, raz si dole“, nadobúda v diere priam biblické rozmery. Autori do diela zapracovali symboliku minulých životov, božích mlynov či, ak chcete, karmických očistných procesov.

Diera v mnohom pripomína teoretickú podstatu opusteného ostrova stroskotanej ľudskej existencie. Nenápadné dielo v sebe ukrýva viac vrstiev, ako sme možno schopní na jedno vzhliadnutie odkryť. Nebráňte sa opakovanej projekcii. V diere je totiž stále čo objavovať.

Z hereckých predstaviteľov dominuje Zorion Eguileor ako nedôveryhodný starec Trimagasi so záľubou v argumentácii kuchynským nožom Samurai plus a v pamäti vám uviazne aj s osudom zmierená insiderka Imoguiri v podaní Antonie San Juan. Jej postava pracovala desaťročia pre vedenie väznice ako úradníčka vybavujúca žiadosti o pobyt v zariadení. Krvavočerveným oživením betónovej šede je postava divokej Miharu, ktorá hľadá svoje zmiznuté dieťa. Ak teda potomok vôbec existuje a nie je len výplodom jej zošalenej mysle.

Miharu v podaní živočíšnej Alexandry Masangkay, predstavuje neprispôsobivú divošku, ktorá si s väzenským systémom robí, čo chce. Nepoddáva sa prísne stanoveným pravidlám a cestuje si naprieč poschodiami navzdory zákazom a smrtiacim následkom. Vyšinutá pustovníčka vo vás zanechá výraznú stopu. Jej absolútna neskrotnosť zreteľne vybočuje z väzenských pomerov.

Pobyt v zariadení zvládajú jeho obyvatelia rôzne, ostatne ako samotný život. Z psychologického hľadiska tak ide o veľmi pozoruhodný zážitok. Hoci je záver pre skúsenejšieho diváka celkom predvídateľný, nenechá vás bez emócie. Takýchto filmových dier je v kinematografickom svete pramálo.

Tento španielsky filozofický klenot režiséra Galdera Gaztelu-Urrutia zaodetý do klaustrofóbickej podoby väzenského hororu odhaľuje svoje ideové vrstvy postupne. Zrkadlia nám limity našich osobných strachov a zároveň položia jednoznačnú otázku: Kam až sme schopní zájsť, aby sme prežili? Bez zbytočných spoilerov môžem konštatovať, že hlad je skutočne najlepší kuchár. The Platform (v češtine Díra) operuje v tomto zmysle až v čiernohumorných rozmeroch.

Scenáristi Pedro Rivero a David Desola však na početné otázky nedávajú odpovede. Hrajú s divákom nastolenú hru na individuálnu interpretáciu deja. Je v tom určitá dávka výkladovej slobody. Vnímam to tak, že chceli podnietiť diskusiu v publiku, ktoré si prirodzene žiada potvrdenia svojich vlastných vysvetlení. Tento prístup je veľmi účinný. Španieli na plnej čiare dokazujú, že aj s menším rozpočtom vytrú zrak ľubovoľnému hollywoodskemu blokbasteru s vysačkou „ slabý duchom, ale aspoň efektný“.

Podobnou kvalitou zapôsobil minuloročný kórejský Parazit, ktorý to dotiahol až na zlatú sošku v hlavnej filmovej kategórii. Netflix môže byť s akvizíciou tohto nenápadného európskeho filmu s nálepkou sci-fi horor nadmieru spokojný. The Platform výrazne rezonuje naprieč VOD ponukou od obdobia korona karantény. Ak ste ju medzičasom nestihli vidieť, určite to napravte. Predstavuje jeden z najzaujímavejších filmových počinov tohto roka.

---