The Power of the Dog
Westernová krajinomaľba o pomste

Novozélandská režisérka Jane Campion sa rozhodla opäť očariť diváka po dlhšom období ticha. V roku 1993 nakrútila melodramatickú snímku Piano, ktorá dostala osem Oscarových nominácii a Zlatú palmu. Po tejto úspešnej búrke režisérka natočila ešte niekoľko zaujímavých diel. Medzi nich patrí aj Portrét dámy s Nicole Kidman a Johnom Malkovichom alebo aj detektívka Na jazere s Elisabeth Moss. Nič však nezopakovalo triumfálne Piano. Možno až teraz. Jej posledný film The Power of the Dog už stihol uchmatnúť ocenenie (Silver Lion) na festivale v Benátkach ako aj tri nominácie na Zlatý glóbus.

Nová snímka Jane Campion v koprodukcii Netflixu je adaptáciou románu amerického spisovateľa Thomasa Savaga. Film sa snaží maskovať za western, ale popravde, nenájdete tu viacero jeho dôležitých prvkov. Žiadne prestrelky, železnice, konflikty s domorodcami. Divák sa nedočká ani dynamického deja alebo typického happy endu. V snímke ostalo len prostredie. Na hodinu a pol sa divák ponorí do krásy amerického štátu Montana a ocitne sa pri veľkom ranči medzi drsnými kovbojmi.

Phil (Benedict Cumberbatch) a George (Jesse Plemons) sú bratia. Podnikajú, majú ranč, a preto musia skoro každodenne komunikovať, hoci majú odlišné názory na svet a rôzne charaktery. Phil je hrubý a cynický. Nikdy mu neujde šanca použiť na niekoho urážlivé komentáre. George je pravý opak. Tento tichý, starostlivý a citlivý muž sa zaľúbi do vdovy Rose Gordonovej (Kirsten Dunst) a rozhodne sa, že si ju vezme. Rodina sa spolu s Rosiným synom Peterom (Kodi Smit-McPhee) presťahuje na ranč. Tam sa stretnú s chladnou uštipačnosťou Phila, ktorý sa stále vysmieva Rose a hlavne jej synovi, ktorý má zženštilý vzhľad. Najväčší zlom nastane, keď Peter objaví staré Philovo tajomstvo. To medzi nimi kompletne zmení vzťah.

Na začiatku filmu sa môže zdať, že dej stojí na mieste. Je to však len chvíľková záležitosť. The Power of the Dog je naozaj pomalý, povedala by som až meditatívny film, čo ho odďaľuje od westernu a približuje skôr ku psychologickej dráme. Dej posúva práve napätie, ktoré vznikne medzi postavami. Divák k nim musí neustále prehodnocovať svoj vlastný postoj. V nejakom bode začne očakávať tragédiu. Tá iste príde, ale z nečakanej strany.

Musím povedať, že The Power of the Dog miestami vylučuje intenzívnu sexuálnu energiu. Napätie medzi Peterom a Philom stále rastie a divák ani netuší kam až to všetko zájde. Režisérka nám poeticky, ale pevne, dáva len náznaky. Postaví nás na vizuálne príťažlivé hracie pole a nabáda nás tieto náznaky rozlúštiť. Dopozerať snímku do konca núti diváka práve pocit stratenosti v tejto „hre“ a snaha nájsť odpovede. Určite sa to však nebude páčiť každému, keďže tu chýba výrazný konflikt. Osobne to považujem za výrazné plus.

Pochváliť treba aj hercov. Benedicta Cumberbatcha nájdeme v jeho typickej úlohe chladného a bezcitného intelektuála. Podarilo sa mu na plátne spojiť jedovatú krutosť so skrytou zraniteľnosťou. Kým o Cumberbatchovi som nemala pochybnosti, nenápadný Kodi Smit-Mchee (známy z apokalyptického filmu Cesta) sa stal objavom nielen pre mňa, ale aj pre svetovú kritiku, o čom svedčí Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Jeho herectvo priťahuje a odzbrojuje. Dúfam, že nás v ďalších úlohách ešte prekvapí. Taktiež je veľmi príjemné vidieť Kirsten Dunst v takej náročnej a meniacej sa postave ako Rose. Je dobrý rozhodnutím, že nakoniec obsadili práve ju.

Na záver by sa malo povedať, že The Power of the Dog divákov isto rozdelí do dvoch skupín. Film vyžaduje veľkú pozornosť a trpezlivosť. Preto pred pozeraním odložte mobily, uspite deti a užívajte si malebný príbeh o láske a pomste.

---