The Protégé
Akcia zo starej školy

Novozélandský režisér Martin Campbell, ktorý má na svojom konte napr. bondovky Zlaté oko (1995) i Casino Royale (2006), má už obdobie najväčších hitov jednoznačne za sebou. Napriek tomu vo svojich 78 rokoch dokáže doručiť filmové remeslo, ktorým predčí aj o polovicu mladších režisérov. V čoraz častejšie sa objavujúcom subžánri akčných hrdiniek vypálil ostatným kolegom rybník do posledného lekna. Stavil na osvedčený príbehový vzorec, starosvetskú akciu a kvalitných hereckých matadorov.

Scenáru síce chýba inovatívnejší prístup, čo z neho robí „len“ remeselnú rutinu, no za posledné obdobie sa na The Protégé pozeralo zo všetkých obdobných počinov najlepšie.

Nájomná vrahyňa Anna (Maggie Q) so svojím mentorom Moodym (Samuel L. Jackson) odpravia niekoľko nesprávnych ľudí, ktorých smrť rozvíri stojaté vody nebezpečnej smotánky. Odvetou je početná návšteva zabijakov. Anna vyviazne bez zranení, jej večný ochranca Moody však toľko šťastia nemá. Rozohráva sa vražedná honba za pomstou, čo pre diváka znamená sympatickú akčnú oddychovku.

Maggie Q má svoju seriálovú Nikitu stále v krvi a divák jej ľstivého zabijaka v ženskom vydaní bez problémov uverí. Akčné scény zvláda s prehľadom, hoci nejde o divoké tempo v štýle Atomic Blonde (2017). Veterán Jackson vo filme nemá toľko priestoru, čo je vo výsledku len dobre. Príliš časté obsadzovanie jeho osoby je skôr na škodu. Pôsobí už obohrato. Milým prekvapením je správne odviazaný Michael Keaton, ktorý si každú scénu kradne pre seba. Stvárnil postavu zabijaka Rembrandta, ktorý sa nevie rozhodnúť, či chce Annu zabiť alebo zbaliť. Je ňou jednoducho fascinovaný, čo sa prenieslo aj do fungujúcej chémie medzi hercami. Spoločné akčné scény pôsobia rovnako lahôdkovo ako ich flirtovanie. Keaton je vyslovene pridanou hodnotou filmu, svoju rolu si viditeľne užíva. Čerstvo po sedemdesiatke je v obdivuhodnej forme. Vo vedľajšej úlohe spriazneného motorkára poteší výskyt bývalého tekutého Terminátora Roberta Patricka.

Čo filmu zráža body, je neoriginálny scenár, v ktorom navyše absentuje výraznejší antagonista. Keaton síce kope za záporný tím, no nie je tým učebnicovým lotrom, ktorý z bezpečnej vzdialenosti ťahá za nitky. Scenárista Richard Wenk sa evidentne posledné roky topí vo vodách priemeru. Viď druhý Jack Reacher (2016) alebo pokračovanie Equalizéra (2018). Aj finále je mdlou premárnenou šancou, ktorá vyšumí do zabudnutia.

Martin Campbell aj napriek spomenutým nedostatkom stále drží remeslo pevne vo svojich skúsených rukách. Akčné scény sa mu naozaj vydarili, pokojne ich mohlo byť aj výrazne viac. Pozitívnemu dojmu film vďačí Maggie Q, ktorá vychádza zo zástupu akčných kolegýň najladnejšie. Nešla do toho síce o zlomkrky ako Mary Elizabeth Winstead v nedávnej Kate (2021), no na body ju svojou eleganciou poráža. Rodená Hawaičanka sa pre úlohy zvodných vrahýň narodila.

S lepším scenárom teda mohol byť The Protégé viac ako len ďalšou príjemnou žánrovou jednohubkou, ktorá nikoho neurazí, ale ani výrazne nenadchne. Mal na to viaceré predpoklady.

---