Čaro prítomného okamihu
Ach, tá úžasná opojná mladosť

Koľko naozaj dobrých filmov pre dospievajúcu mládež ste videli? Trápim svoju pamäť, listujem v starších recenziách, no vyzerá to tak, že snímku The Spectacular Now nemám s čím porovnať. Zaiste, natíska sa sem jediný existujúci „prúd“ filmovej tvorby pre túto cieľovku – fantasy „sága“ a o poznanie ambicióznejšie soft sci-fi séria Hry o život a Divergencia.

S tou poslednou menovanou by sa nejaké to porovnanie vykúzliť dalo, Shailene Woodleyovú a Milesa Tellera uvidíte v oboch snímkach, no to by bolo asi to jediné, čo majú spoločné. Veľmi zjednodušene, ak opomenieme žánrové špecifiká, The Spectacular Now je postavený na výbornom prepracovanom scenári a hereckom prejave týchto dvoch, Divergencia predsa len neponúka tak veľa priestoru, aby sa herecké osobnosti prejavili, v popredí je dobrodružstvo a napätie.

Čaro prítomného okamihu je to najlepšie z tvorby pre mladých, čo som za dlhú dobu videla. Vychádza z rovnomennej knižnej predlohy Tima Tharpa, ktorá sa v roku 2008 uchádzala o americkú národnú knižnú cenu. O adaptovanie diela pre filmové spracovanie sa postarala scenáristická dvojica Scott Neustadter a Michael H. Weber, ktorí sú podpísaní aj pod romantické drámy 500 dní so Summer (500 Days of Suzmmer, 2009) a Na vine sú hviezdy (The Fault in Our Stars, 2014), ktorá je taktiež knižnou adaptáciou a len nedávno zožala slušný úspech.

Čaro prítomného okamihu žánrovo zapadá do ich scenáristickej tvorby a hoci sa k nám do distribúcie nedostala, aspoň v zahraničí sa tešila záujmu divákov aj kritiky. Ústredná herecká dvojica si, navyše, odniesla zo Sundance – najvýznamnejšieho festivalu nezávislej kinematografie – špeciálne ocenenie poroty, ktorá vyzdvihla ich „vzácnu úprimnosť, prirodzenosť a otvorenosť“ a schopnosť „vyťažiť zo seba navzájom to najlepšie“.

Snímka rozpráva príbeh stredoškoláka Suttera Keeleyoho, ktorý je vo svojom skrz-naskrz tínedžerskom srdci zamilovaný do mladosti, do bezpečia a bezstarostnosti. Akoby aj nie, veď vo svojich sedemnástich rokoch má všetko, čo potrebuje – prácu, auto a skvelú priateľku, s ktorou zažíva tie najlepšie chvíle. Čo sa však stane, ak začnú tieto cenné veci miznúť?

Nie, nejde o mysterióznu zápletku, len jeho skvelá priateľka sa rozhodla nefigurovať už v Sutterovom zhubnom živote. Rozhodla sa nezakladať úspech na spomienkach zo všetkých lokálnych párty, ale myslieť na viac, než na to skvostné Tu a Teraz. Rozhodla sa taktiež mať ambície a plány, prekročiť svoju maličkosť a nájsť si partnera, ktorý by ju v tom motivoval. A tým Sutter jednoducho nie je. Ani pre Cassidy – tak sa volá ono dievča s novým neľahkým pocitom zodpovednosti voči sebe samej– to nebolo ľahké, ale Sutter toto celé s blížiacim sa koncom strednej školy ešte len musí pochopiť.

V tom mu pomôže nenápadná Aimee. Je jemná, prirodzená, neskazená tínedžerským besnením. Nemôže byť, pretože živí svoju neúplnú rodinu, mladšieho brata a matku, ktorá ju vlastne vyciciava. Film skúma, čo sa stane, keď ju Sutter naučí byť aspoň zdravo sebeckou a keď on je konfrontovaný s jej úplnou oddanosťou.

Na rozdiel od iných snímok určených mladým, v tejto nenájdete stereotypné postavičky typu triedna mrcha, ročníkový atlét, blbé roztlieskavačky. Ani tá blonďatá Cassidy (výborná Brie Larson), ktorá nášho hrdinu odvrhla, to nerobí len tak, z pasie či z rozmaru. Ani Aimee nie je naivná len preto, že sa nehanbí nahlas vysloviť svoje sny. A ani Sutter vlastne nerieši dilemu, či si vyberie bezbrehé užívanie si alebo pôjde na vysokú, ale to, či má vôbec silu kontrolovať seba samého – svoju náturu – a svoj život.

Pre režiséra Jamesa Ponsoldta bolo Čaro prítomného okamihu len treťou celovečernou snímkou a zatiaľ dosiahla aj najväčší úspech. Vo filme prejavil veľký cit pre rozprávanie príbehu a rád sa pohrával so strihom a zvukom. Veľmi sa mi páči najmä rýchla charakterizácia vzťahu Suttera a Cassidy hneď v úvode filmu: Sutter divákom v monológu vyznáva svoju náklonnosť k najlepšej frajerke na svete, no v ostrom strihu jeho slová doznievajú v ich posteli. To, že si Sutter zamieňa zábavu či potešenie za šťastie, je len jedným z jeho problémov.

Na koniec mi zostáva povedať len jedno. Dúfam, že Shailene Woodleyovú a Milesa Tellera uvidíme v podobne dobre napísaných rolách častejšie, ako v rýchlo kvasených hitíkoch. Woodleyovej, zdá sa, zaberá momentálne všetok čas nakrúcanie pokračovaní Divergencie, vďaka čomu si zrejme nezahrá ani Mary Jane Watsonovú v novej sérii The Amazing Spider-Man, hoci už do druhého dielu pár scén nakrútila (neboli použité). Čo sa týka Milesa Tellera, nenechajte si ujsť drámu Whiplash (2014), ktorá podobne ako uplynulý rok Čaro prítomného okamkihu zožala úspech na festivale Sundance. Táto by však mala prísť koncom októbra aj do našej kinodistribúcie.

---