The Stranger
Ak sa vám páčil True Detective...

Jeden šikovný súčasný slovenský spisovateľ tvrdí, že dobro ho nudí a zlo priťahuje. Je to dobrá veta, aj keď súhlasiť s ňou nemôžem; zlo ma nebaví viac ako dobro. No keď príde reč na temné kriminálky, veľa dobra tam nepotrebujem. Skôr ma poteší rozpitvávanie (áno, aj doslovné) obetí, vrahov a tých, ktorí sa nimi zaoberajú – utrápených a zle zaplatených detektívov. Keď sa to navyše vďaka policajným metódam namieša tak, že vyšetrovateľ sa s vinníkom musí skamarátiť, aby ho donútil k priznaniu, môže z toho byť dokonalá ponurá zábava.

Ak je to s vami podobne, pokojne prestaňte s čítaním, a rovno sa vrhnite na film; The Stranger je totiž parádny koktejl. Pokiaľ si nie ste istí, možno sa budete chcieť o (len) druhom filme Thomasa M. Wrighta dozvedieť viac z recenzií, komentárov, názorov. Ušetrím vám robotu – sú rozporuplné. Jeden z najtrefnejších ale tvrdí, že ide o kvalitné scenáristické cvičenie. Napriek tomu je to jedna z mála dobrých vecí, ktoré sa na Netflixe za poslednú dobu objavili.

Česi majú na tento typ (nielen) filmov dobrý výraz: „nevstřícný“. Akonáhle vidím toto slovo vo filmových recenziách, zbystrím, pretože to môže znamenať, buď neuchopiteľné niečo, čo štáb nazýva umením, alebo jednoducho dobrý film. V prípade The Stranger je to, našťastie, ten druhý prípad – na avantgardu je to málo, ale na film dostatočne veľa.

Keď pedofil zabije dieťa a celá Austrália sa musí zosúladiť, aby ho dolapili, núka sa viacero príbehov: vrah, detektív, policajná jednotka, rodina, médiá. Thomas M. Wright si vybral vraha a policajta, ktorý sa k nemu musí dostať tak blízko, aby sa mu kriminálnik sám priznal. Neviem, či si mohol zvoliť vhodnejšieho herca než Joela Edgertona (ktorý sa svojej úlohy zhostil parádne) a aj v prípade Seana Harrisa si to sadlo jak riť na šerbeľ. Skvelú kombináciu napovedá už plagát, o ktorom dodnes neviem, či je zámerne taký dobrý, alebo je to náhoda – pripadá mi ako kombinácia týchto dvoch pánov, čo skvele definuje ich postupne sa prehlbujúci vzťah. Treťou hlavnou postavou je hudba, ktorú má na svedomí Oliver Coates (ako sa vraví, treba ho sledovať) – rezanie mahagónového nábytku hrdzavou pílou; neuveriteľne presná trefa do atmosféry jednotlivých scén.

Azda najzaujímavejšie je pozorovať introvertného zloducha (Sean Harris) na začiatku nového života – života z blata do kaluže. Blato je jeho minulosť a kaluž autobus, v ktorom ho v úvode filmu osloví inkognito padouch, aby mu ponúkol špinavú prácu, sprostredkovanú naoko zločincom (Joel Edgerton). Nádherne, pomaly, a áno, scenáristicky vypočítavo, ho detektív v prestrojení vťahuje do pasce spravodlivosti. Vo filme je veľa noci, vyprahnutých exteriérov, ticha medzi aktérmi. Tak nejako si predstavujem temnú dušu vrahov a smútok policajtov.

Mali by ste vedieť, že ide o skutočnú udalosť (na YouTube je originálny policajný záznam toho, ako to dopadlo) – o to viac oceníte, že tvorcovia sa s jej spracovaním popasovali nadmieru dôstojne; nechali ju postupne kvasiť, až vygradovala do zámerne bezemočného, ale pravdivého finále.

Nebudem klamať: film oveľa viac oceníte, ak ste rodič.