Na prvé počutie je to možno trochu prekvapivá informácia, ale v Číne sa v rámci filmu science-fiction veľmi nevenujú. Zameriavali sa na iné žánre. Aj preto bola produkcia snímky The Wandering Earth (v češtine Země na scestí) špecifická a v mnohom problematická. Jedno je však isté, Číňania sa chceli ukázať v čo najlepšom svetle.
Liu lang di qiu
akčný, sci-fi
2019 / 125 min. / MP 12
Čína
Réžia
Frant Gwo
Scenár
Gong Geer, Junce Ye, Yan Dongxu, Frant Gwo, Yang Zhixue
Príbeh sa odohráva niekedy po roku 2061, keď ľudstvu hrozí spolu s celým solárnym systémom zánik. Slnko sa totiž mení na červeného obra a Zem tak bude do 100 rokov minulosťou. Nová Spojená vláda (United Earth Goverment) spustí projekt na presun Zeme do susedného hviezdneho systému Alfa Centauri, kde naša planéta nájde novú, bezpečnú orbitu. Megalomanský projekt záchrany ľudstva stojí svet nemalé úsilie. Na povrchu planéty je vybudovaných 10 000 motorov, ktoré majú poskytnúť dostatočný pohon na to, aby sa Zem vydala do medzihviezdneho priestoru a po 2500 rokoch zakotvila na novej adrese.
Väčšina deja sa točí okolo komplikácií, ktoré nastanú pri oblete Jupitera. Začnú sa problémom v navigácii, ktorý nasmeruje Zem o niečo bližšie k Jupiteru, ako bolo plánované. Následné zemetrasenia vyradia z chodu väčšinu motorov a osud ľudstva je na vážkach. Na povrchu sa rozbehne veľká záchranná operácia, ktorej úlohou je znova nahodiť motory. Pri obrovských mrazoch, ľudia žijú inak pod zemou, a pokračujúcich zemetraseniach, ide o náročnú úlohu. Pribalia sa aj ďalšie katastrofy, či úmrtia.
Vzhľadom na 125 minútovú stopáž sa toho vo filme stane neuveriteľne veľa. Slabá dramaturgia je tak najväčším problémom The Wandering Earth. V pamäti mi utkvela napríklad scéna, v ktorej sa hrdinovia dozvedia, že motor, ku ktorému smeruje ich výprava, bol spolu s podzemným mestom pod ním zničený. Hneď na to zistia, že chalan stojaci vedľa nich napriek skafandru umrel od zimy a aby toho nebolo málo ďalšia vojačka od zúfalstva roztriela „ľahké jadro“, ktorým sa motor štartuje. A to všetko v priebehu niekoľko málo minút. Trochu extrémna situácia aj na pomery tejto snímky, ale udalostí je tu neúmerne veľa po celú dobu. Nič nemá šancu vyniknúť, hrdinovia adekvátne zareagovať a vy ako divák častokrát ani nepochytíte, čo sa vlastne stalo. Malo sa tu jednoducho škrtať a škrtať.
Obeťou nedostatku škrtania sú aj samotné postavy. O ich akomkoľvek vykreslení a nebodaj vývoji nemôže byť ani reč. Nie je čas. Pričom režisér Frant Gwo a scenáristi mali údajne každú jednu postavu dopodrobna premyslenú. Neskúsenosť realizačného štábu, Gwo mal doteraz na konte len dva snímky, sa prejavila aj pri finálnom strihu. Vyradili napr. všetky scény, ktoré pokrývali sociálnu a politickú situáciu na planéte, čo by mnohé, inak nejasné, okolnosti príbehu a sveta ľahko vysvetlilo. Poviedka pritom na tomto aspekte príbehu bazírovala viac ako na čomkoľvek inom.
Takéto chybné rozhodnutia sú naozaj škoda. The Wandering Earth totiž inak pracuje s naozaj originálnymi a odvážnymi nápadmi (spisovateľ Lio Cchi´-Sin stojí za pozornosť), vykreslený svet je zaujímavý a aj keď úroveň vizuálnych efektov nie vždy dosahuje americkú úroveň, takmer vôbec to nevadí. Dokonca humorné scény, ktorých je tu niekoľko, fungujú výborne a nepôsobia rušivo. Treba si síce trochu zvykať na štýl hereckého prejavu čínskych hercov, ale aj v tom je isté čaro.
Katastrofický sci-fi film nie je čínskym tvorcom vlastná disciplína, ale komu vlastne okrem Američanov je? Počas sledovania filmu je tak cítiť, že sa výrazne inšpirujú práve tvorbou Hollywoodu, ale nerobia to bez cti a zachovania svojich domácich osobitostí. Ak teda máte k science-fiction blízko, dajte filmu aj napriek horším hodnoteniam šancu. Ako pohľad do inej kultúry, ktorá sa ešte len učí robiť takéto veľkofilmy, to vôbec nie je zlé.