The Whale © 2022 Aerofilms
Kariéra kedysi obľúbeného a úspešného herca Brendana Frasera bola vyše dekády v limbe. Z vôd zabudnutia ho začali vyťahovať seriály Doom Patrol a Trust, skutočný comeback však zaznamenal až s filmom Veľryba.
Veľryba (v origináli The Whale) rozpráva príbeh životom zbitého, samotárskeho profesora kreatívneho písania. Charlie žije sám, dcéra a bývalá žena sa mu úplne odcudzili, prešiel si peklom po smrti blízkej osoby a nevidí v živote zmysel. Ponurú situáciu nekoriguje ani jeho fyzické zdravie: trpí totiž morbídnou obezitou.
Keď sa jeho zdravotný stav začne zhoršovať, rozhodne sa konečne po dlhých rokoch nájsť si cestu späť k dcére Ellie. Táto anabáza bude ťažká, kľukatá a emocionálne vyčerpávajúca – pre hlavnú postavu i pre diváka.
Darren Aronofsky je autor, ktorého doménou sú temné, trpké príbehy obyčajných ľudí. Majster v práci s odvrátenou stranou ľudskej psychiky si po dlhšom čase zvolil silnú chvíľku. Veľryba je režijne precíznym dielom, ktoré využíva každú čiastočku filmového repertoáru: od divadelného scenára a kulís, cez pútavé, sugestívne uhly kamery a jej zaostrenie, až po špičkové herecké výkony, bez výnimky.
Panujú ohlasy, že titul srší emóciami možno až priveľmi. Nesúhlasím. Dramaturgia Charlieho púte za lepším ja, ako aj boj so sebou samým je podávaná v akurátnych dávkach. Dej graduje, od tušeného utrpenia až po citovo strhujúci, no vôbec nie prehrotený záver. Pri ňom som rozdýchaval dianie i ja sám. Aronofsky sa skrátka predviedol ako chirurgicky presný dirigent tempa a svoju „symfóniu traumy“ odohral bez jediného falošného tónu. Klobúk dole.
Scenár, ktorý zadaptoval Samuel D. Hunter na základe svojej vlastnej divadelnej hry je výživnou pôdou pre takéto vedenie. Pocity, aké jednotlivé strety postáv a ich výmeny vyvolávajú, mi pripomenulo nedávne, rovnako dych-berúce, The Father (v slovenskom preklad Otec). Divadelná štylistika je tu nemenej efektívna.
Kamera často využíva striedavé zaostrenie. To podporuje dynamiku scén a vťahuje diváka ešte o kúsoček hlbšie do Charlieho sveta plného chmár, sebanenávisti, či snahy o vykonanie aspoň jednej jedinej dobrej veci v živote. Túto zručnú prácu podtrháva vhodný výber hudby.
No a nakoniec, herci. Brendan Fraser si došiel za svoju rolu životom zničeného, tučnotou trpiaceho samorasta až po plešatú sošku. Musím podotknúť, že absolútne oprávnene. Ide o bez debaty životný výkon hviezdy série Múmia. Je bezpredmetné, či mu Akadémia odovzdala ocenenie na základe sympatií alebo nie – podstata ostáva: Fraser hrá ako diabol. Oprieť sa môže o excelentnú prácu maskérov, ktorý si taktiež odniesli Oscara.
Krok s ním úctyhodne drží i zvyšné obsadenie. Hong Chau ako jeho jediná priateľka a opatrovateľka v jednej osobe, Sadie Sink ako rebelujúca Ellie, či Samantha Morton sťa Charlieho bývalá žena. Aj Ty Simpkins v koži mladého zvestovateľa viery zaujme.
Veľryba je emocionálna horská dráha, ktorá vás vtiahne ako tajfún len preto, aby vás vypľuvla vyčerpaného a očareného tým, čo ste práve videli. Hoci Wrestler a Requiem for a Dream od Aronofskeho sú ešte o čosi precíznejšie fenomény, tučný Brendan Fraser na nich stráca minimálne. Povinnosť pre každého filmového fanúšika a zároveň jeden z najlepších filmov roka.
