Tiesňové volanie
Telefón ako nástroj a ako zbraň

Svoj celovečerný debut Gustav Möller (1988) pripravoval v ovzduší očakávania. Za svoj študentský krátky film V temnote (I mørke, 2015) získal cenu Next Nordic Generation. Napĺňa prísľub veľkého talentu nastupujúcej severskej generácie?

Pokiaľ ide o rozruch, takmer nepochybne. Na festivalovej premiére v Sundance zaujal divákov natoľko, že ho zvolili za najlepšiu drámu, a nomináciu získal aj od poroty. Podobné úspechy berie z festivalov po celom svete.

Mimoriadne zhustený dej, odohrávajúci sa takmer v reálnom čase, vychádza z výborného, a pritom jednoduchého nápadu. Hlavným hrdinom scenáru, pod ktorým je spolu s Möllerom podpísaný ďalší tridsiatnik Emil Nygaard Albertsen, je policajt Asger Holm (bezchybný Jakob Cedergren), pridelený na službu na linke 112.

Asgerovi zostáva niečo málo do konca služby, keď ho z rutinných záležitostí vytrháva telefonát ženy, vezúcej sa v aute s niekým iným (s mužským hlasom). Predstiera, že volá so svojím dieťaťom. Asgera nakopne profesionálny inštinkt a situáciu vyhodnocuje ako únos, čo potvrdzuje aj žena na linke. Iben. (Jej meno, číslo, adresu a polohu telefónu Asger vidí na svojom monitore.)

Na základe obmedzených informácií, ktoré má k dispozícii, Asger mobilizuje políciu do pátrania po Iben. Volá k nej domov, dvíha mu vystrašená šesťročná Mathilde. Je doma iba s bračekom Oliverom („bábätkom“). Potvrdzuje, že mama odišla preč s otcom, ktorý s nimi už nebýva, potom, ako na ňu kričal. Asger posiela policajtov aj k Mathilde a z toho, čo mu povedala, je schopný identifikovať jej otca. Má záznam v trestnom registri.

Koordinácia policajnej akcie na zastavenie prebiehajúceho zjavného únosu Asgerom iba s použitím telefónu a informačnej databázy s niekoľkými základnými údajmi tvorí prvý dejový plán. Paralelný, nemenej dôležitý dej, prebieha v Asgerovom vnútri a ovplyvňuje prvý, vonkajší dej.

Aj v druhom pláne sa informácie uvoľňujú od začiatku a postupne sa obraz spresňuje, zapadajú kúsky do mozaiky. V samom úvode Asger dvíha mobil novinárke, ktorá má záujem o jeho verziu „prípadu“. Rozčúlene skladá. Krátko nato, ešte stále pred hovorom s Iben, sa služobne – no náhodou – spojí so svojím policajným šéfom.

Hovoria aj o tom, že zakrátko sa Asger vráti na svoje oddelenie a všetko bude v poriadku. Scenár indikuje, že bol na linku prvej pomoci dočasne prevelený, aby nebol na očiach, kým sa nevyrieši verejný škandál, ktorého je súčasťou. (Novinári by sa nezaujímali o radového policajta, ak by nebol zapletený do niečoho „veľkého“.)

O Asgerovej vnútornej dileme postupne vypovedajú viac a viac ďalšie telefonáty so šéfom, kolegom Rashidom a v kritických chvíľach aj s Iben a jej manželom. Určité závery sa dajú odvodiť aj z jeho interakcií s kolegami na tiesňovej linke (napríklad, keď sa ospravedlňuje operátorovi pri vedľajšom stole za svoje správanie dnes a po celý čas, čo s ním pracuje). Alebo z izolácie od ostatných a prejavov frustrácie, stupňovaných až po ničenie zariadenia, keď sa Ibenin prípad komplikuje.

Asger Holm je individualista, presvedčený o tom, že ako policajt má nielen možnosti, ale aj schopnosti pomáhať ľuďom a riešiť zložité prípady, a to lepšie než iní jeho kolegovia. Hoci momentálne pôsobí iba ako radový operátor tiesňovej linky, iniciatívne koordinuje rozsiahlu policajnú akciu len s telefónom a počítačom. Znervózňuje ho, že nemôže byť priamo na mieste, „v akcii“, a tak aspoň dôrazne a opakovane žiada, aby s ním policajti zasahujúci na rôznych miestach za každých okolností udržiavali spojenie.

Niekedy im tak vyslovene sťažuje prácu. (Tiež je to šikovne maskovaný spôsob posúvania deja a odhaľovania nových skutočností.) Je nedôverčivý, manipulatívny, prekračuje svoje právomoci a neváha porušiť predpisy v záujme posunu v prípade. (Núti Rashida, aby napriek niekoľkým pivám nasadol do auta, a vlámal sa do domu podozrivého). Čiže účel preňho svätí prostriedky.

Čo je však vzhľadom na jeho prácu najnebezpečnejšie, je impulzívny a má sklony k unáhleným záverom. Pre skúseného policajta netypické vlastnosti scenár odôvodňuje ohromným stresom, v akom sa nachádza. Okolnosti sa proti nemu spikli, jeho kariéra a reputácia sú ohrozené a osobný život sa mu tiež rúca.

Keď prijme hovor a na druhej strane sa roztraseným hlasom ozve Iben, Asger má šancu urobiť niečo správne a dobré, šancu „na reparát“, šancu uviesť veci do poriadku. No pomáha naozaj alebo veci iba zhoršuje? Používa telefón a počítač ako nástroje alebo mu nahrádzajú zbraň?

V žánrovo klasickom trileri Gustav Möller experimentuje s množstvom toho, čo sa vo filme dá ukázať. Divák si musí väčšinu diania domyslieť na základe telefonických rozhovorov, teda auditívnych informácií. Kamera sa celý čas sústredí na Asgera a jeho bezprostredné okolie a Asger prakticky celý dej strávi v dvoch miestnostiach. V jednej je navyše sám a klaustrofobická atmosféra sa ešte vystupňuje, keď zatiahne žalúzie. Zdrojmi svetla a farby už ostávajú len monitor a červený signál prebiehajúceho hovoru. (Čím ďalej postupuje dej, tým menej vidíte.)

Významnejšou formálnou zložkou než inokedy sa logicky stávajú zvukové efekty a ruchy (hučanie motora a iné zvuky prostredia, kde sa nachádzajú postavy pri konverzácii s Asgerom). Autori ich podľa potreby zvýrazňujú alebo potláčajú, či už ako informačný zdroj alebo emocionálny impulz.

Gustav Möller a jeho bývalí spolužiaci z Dánskej filmovej školy v Kodani vyprodukovali jeden z najsuverénnejších európskych debutov tohto desaťročia. Tiesňové volanie divákov nenechá dýchať, a pritom sa takmer celé odohráva v ich predstavivosti. Od formy sa tiež nedá oddeliť, že film nastoľuje výsostne aktuálne etické otázky, vzťahujúce sa na policajnú prácu a spoliehanie sa na informačné technológie.

---