Tiger a sneh

Originálny názov: La Tigre e la neve

Žáner: Komédia
Minutáž: 114 minút
Krajina pôvodu: Taliansko
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Roberto Benigni
Scenár: Roberto Benigni
Kamera: Fabio Cianchetti
Hudba: Kathleen Brennan, Tom Waits
Hrajú: Roberto Benigni, Jean Reno, Nicoletta Braschi, Emilia Fox

Rok 1997 bol zlomovým rokom v živote Roberta Benigniho. Aj keď v Taliansku patril medzi populárne osobnosti už niekoľko rokov predtým, svetový úspech dosiahol až filmom Život je krásny. Benigni si ho sám zrežíroval, bol spoluautor scenára a zahral si aj hlavnú úlohu. A práve hlavná úloha talianskeho žida Guida Oreficeho mu vyniesla jedno z najprestížnejších filmových ocenení na svete, Oscara.

Benigni po svojom obrovskom úspechu nemal problém získať peniaze na svoj vysnívaný projekt. Išlo o filmovú adaptáciu Pinocchia. Investoval obrovské peniaze do špeciálnych efektov a obsadil kvalitných hercov. Napriek tomu bol film Pinochhio prepadák. Kritici ho zniesli pod čiernu zem a zisky z premietania boli mizerné. Benigni sa na čas stiahol do úzadia a na plátna kín sa ako režisér aj ako herec vrátil až v roku 2006 s filmom Tiger a sneh.

Atillo je básnik, ktorý učí na univerzite v Ríme. Je rozvedený, ale nadovšetko má rád svoje dve dcéry. Jeho životná láska je žena menom Vittoria a celý jeho vesmír sa točí iba okolo nej. Prenasleduje ju všade kde sa dá a neustále ju presviedča, aby opätovala jeho lásku. Jeho vyvolená ho však vytrvalo odmieta. Atillo sa ale nezmieri so svojou porážkou a pokračuje v súboji o ženu, o ktorej sa mu sníva každú noc. Je schopný všetkého, aby ju presvedčil, že on je ten muž, ku ktorému patrí. Atillovo snaženie však prekazí odchod jeho lásky do Iraku. Vittoria tam odišla spolu s priateľom Atilla irackým básnikom Fuadom. Potom, čo sa Atillo dozvie, že Vittoria sa po bombardovaní dostala do kómy, okamžite odchádza do Iraku presvedčený, že jedine on dokáže Vittorii pomôcť.

Benigni sa v Tigrovi a snehu vrátil k tomu ,čo ho preslávilo. nakrúca štýlom, ktorý sa mu raz osvedčil a je presvedčený, že sa mu to podarí aj po druhýkrát.

Jeho mimika je opäť rýchla a miestami až preafektovaná, opäť si vymýšľa a rozpráva neuveriteľné príhody svojim deťom. V niektorých momentoch filmu máte dokonca pocit, že postava Guida zo Život je krásny sa premiestnila do roku 2003. Pravda je, že Benigni má svoj charakteristický zmysel pre humor a na ňom sa rozhodol postaviť svoj nový film. Lenže to nestačí na to, aby zachránil všetko ostatné.

Komických scén je vo filme viac než dosť. V prostredí Bagdadu, alebo súčasného Rímu však nefungujú tak, ako by si to pán režisér predstavoval. Možno je to tým, že niektoré scény vyzerajú tak umelo, až sa vám nechce veriť, že tento režisér dokázal nakrútiť emóciami nabitý film, akým Život je krásny nepochybne bol. Jednoducho sa Benigniho Atillovi nedá uveriť to, čo sme verili Guidovi. Scény, v ktorých Atillo rozpráva fantastické príhody svojim dvom dcéram pôsobia ako z gýčového filmu. Je to zo značnej miery spôsobené aj scenárom, ktorý ma svoje medzery. A to poriadne veľké.

Hlavnou chybou scenára nie je dej. Ten sa odvíja presne tak, ako by ste čakali. Momentov, keď vás film prekvapí je skutočne málo. Kvalitu filmu výrazne znižujú niektoré dialógy. Benigniho postavy sú typické tým, že rozprávajú veľa a rýchlo, ale v Atillovom prípade je rečí až moc. Postavy vo filme často hovoria keď nemusia a naopak.

Spolu s Robertom Benignim si hlavné úlohy vo filme zahrali Jean Reno a Nicoletta Braschi. Braschi, ktorá je Benigniho partnerkou aj v skutočnom živote, hrala takmer vo všetkých jeho filmoch. Jej obsadenie je teda takmer samozrejmé. Jej herectvo je na slušnej úrovni, ale kedže takmer celý film prespí, svoje herecké umenie nám moc nepredvedie. Obsadiť Jeana Rena do úlohy irackého básnika bol však úplný krok vedľa. Reno je kvalitný herec (aj keď jeho posledné filmy o tom nevypovedajú), ale úloha, ktorú mu Benigni zveril mu absolútne nesedí. Pôsobí v nej nevýrazne a kŕčovito. Akoby ho do nej chcel Benigni nasilu natlačiť za každú cenu. Medzi postavou Fauda a Atilla to tým pádom nefunguje a o nejakej mágii priateľstva nemôže byť ani reči.

Tiger a sneh ale nie je vyslovene zlým filmom. Napriek výrazným chybám scenára a plochosti charakterov, má aj svoje svetlé stránky. Medzi ne patria scény, keď sa Atillo snaží získať Vittorinu pozornosť alebo nočné zábery na Bagdad. Poteší aj hudba, na ktorej ma zásluhu americký hudobník menom Tom Waits.

Označiť nový film Roberta Benigniho ako komédiu je hlúposť. Taliansky komik dokáže zaujať aj rozosmiať, ale smiať sa nebudete tak často, ako ste očakávali. Film prechádza žánrami ako sa mu zachce. Raz nás chce rozplakať, inokedy rozosmiať, výsledok je však rozpačitý. Beningni sa už asi nezbaví porovnávania všetkých jeho filmov s filmom Život je krásny, ale koniec koncov môže si za to sám. Nasadil si latku poriadne vysoko a Tiger a sneh určite nie je film, ktorý ju dokáže preskočiť.