Originálny názov: The Adventures of Tintin: The Secret of the Unicorn
Žáner:dobrodružný animovaný film
Minutáž: 107 minút
Krajina: USA, Nový Zéland
Rok: 2011
Prístupnosť: MP
Réžia: Steven Spielberg
Scenár: Steven Moffat, Edgar Wright, Joe Cornish
Hudba: John Williams
Hrajú (v slovenskom znení): Tomáš Hallon, Peter Rúfus, Miroslav Trnavský, Ivan Romančík, Dušan Kaprálik, Juraj Predmerský, Peter Marcin, Peter Sklár, Eva Pavlíková a ďalší.
Na úvod sa musím priznať, že k novej filmovej adaptácii Hergého najslávnejšieho komiksu od Stevena Spielberga som spočiatku pristupoval pomerne skepticky. Dôvodom bolo predovšetkým využitie motion capture animácie namiesto klasických hereckých výkonov (spomienky na Avatara a pokusy Roberta Zemeckisa sú až príliš živé) a nie príliš presvedčivé prvé trailery. K tomu môžeme prirátať aj hlavného hrdinu, ktorého komiksový predobraz na mňa nepôsobí príliš zaujímavo a tiež doteraz posledný Spielbergov počin na poli dobrodružného filmu – sklamanie menom Indiana Jones a kráľovstvo kryštálovej lebky. O to príjemnejší bol pocit spokojnosti po skončení premietania.
Tintinove dobrodružstvá sa točia okolo potopenej lode Jednorožec, s ktorou sa spája legenda o obrovskom bohatstve a prastarej kliatbe. Mladý reportér Tintin sa dostáva doprostred honu za bájnym pokladom potom, čo na tržnici kúpi model Jednorožca, ktorý ukrýva stopu k nájdeniu bájneho pokladu. Spolu s kapitánom Haddockom, policajtmi Horvátom a Horváthom sa vydáva na výpravu, ktorej cieľom je nájsť poklad skôr než sa ho zmocní zákerný Ivanovič Sacharin.
Už z prvého odstavca a náčrtu deja je jasné, že v prípade Tintinových dobrodružstiev sa divák, chtiac-nechtiac, nevyhne porovnávaniu s dielami podobného žánru či príbuzného technického spracovania. Tentoraz však trocha porovnávania nie je na škodu veci. Dej čerpá motívy z viacerých komiksov, tie našťastie nepôsobia protichodne a sú spracované do súdržného a priamočiareho celku. Neponúka síce hlbokú psychológiu postáv, no to od dobrodružstva v indianajonesovskom štýle nikto neočakáva. Podstatné je že hrdinom bude divák bez problémov držať palce a „záporák“ disponuje dostatočnou mierou diabolskej charizmy. Spielberg hneď v otváracej scéne vystrúha poklonu Hergému a od tohto momentu príbeh uháňa vpred ako lokomotíva. Nie je síce extrémne originálny, či novátorský ale zaujímavosťou sa bez problémov vyrovná ktorémukoľvek dielu Indiana Jonesa. A pred spomínaným Avatarom je takmer o svetelné roky. Skutočným scenáristickým víťazstvom je najmä postava kapitána Archibalda Haddocka, ktorý pobaví rovnako najmladších aj starších divákov. Je vzácne sedieť v sále kde sa na jednej postave smejú šesť či sedem ročné deti a aj o dve generácie starší diváci zároveň. Jedných zabávajú Haddockove grimasy, druhých jeho problémy s alkoholom a pritom ani jedna strana neruší tú druhú.
Na vyjadrenie akýchkoľvek emócií však v tomto prípade bola potrebná prvotriedna technológia. Motion capture animácia z dielne novozélandskej spoločnosti WETA je v Tintinovi využitá doposiaľ najefektívnejšie, hoci stále ťažko povedať nakoľko je výsledok dielom hercov (v hlavných úlohách sa predstavili Jamie Bell, Andy Serkis, Daniel Craig, Simon Pegg či Nick Frost, ale slovenskému divákovi sa z ich výkonu dostáva menej než v anglicky hovoriacich krajinách, keďže film je u nás dostupný len v slovenskom dabingu) alebo schopných animátorov. Postavy už nepôsobia ako neživé bábky (predovšetkým v minulosti často rozoberané zobrazenie očí) a to aj napriek tomu, že boli zachované viaceré štylizované prvky z komiksovej predlohy. Navyše digitálna kamera umožňuje Spielbergovi komponovať zábery s obrovskou variabilitou, čo režisér využíva pri práci s tretím rozmerom a v akčných scénach, ktoré vďaka úžasným kamerovým jazdám pôsobia neskutočne živo. Či už sa jedná o naháňačku v uliciach, námornú bitku (Jerry Bruckheimer by mal pred piatym dielom Pirátov pozorne sledovať), automobilovú naháňačku v marockom meste alebo o niečo industriálnejšiu verziu šermu v prístave nákladných plavidiel. Všetko dianie na plátne podkresľuje hudba Johna Williamsa, ktorému sa však tentoraz nepodarilo priniesť natoľko výrazný a zapamätateľný hudobný motív ako v mnohých predchádzajúcich filmoch, hoci jeho hudbe iba z hľadiska potrieb filmu nie je čo vytknúť.
Zásadnejšie výhrady tak smerujú len k tempu rozprávania a absencii výraznejšej ženskej postavy. V dvoch či troch momentoch sa môže dostaviť pocit, že dej postupuje až príliš rýchlo a mierne spomalenie a natiahnutie 107 minútovej minutáže by nemuselo byť na škodu. Rovnako príjemným osviežením by bola aj výraznejšia ženská hrdinka (najvýraznejšou ženskou postavou je operná speváčka, ktorá strávi na plátne dokopy približne tri minúty), ktorá by vyvážila inak čisto mužské obsadenie hlavných postáv.
Tieto výhrady síce nedovoľujú zaradiť Tintina na najvyšší piedestál dobrodružných klasík, no našťastie zásadným spôsobom neovplyvňujú zážitok diváka. Ten si zapamätá v prvom rade klasický dobrodružný príbeh vyrozprávaný bez hluchých miest, podporený špičkovou technickou stránkou s nielen efektným, ale aj efektívne použitým 3D. Tintinove dobrodružstvá skutočne sú ako lokomotíva – klasická parná lokomotíva, ktorá je ale udržiavaná v perfektnom stave vďaka najmodernejším súčasným technológiám a jazda na nej je zážitkom, ktorý ostatné moderné rušne len tak ľahko nenapodobnia.
