To Kapitola 2
Najúspešnejší horor všetkých čias pokračuje

Pred dvomi rokmi priniesol nadaný Argentínčan Andy Muschietti do kín adaptáciu románovej klasiky od majstra hororovej literatúry Stephena Kinga a bol z toho globálny hit. To (It, 2017) zapôsobil v chatrnej septembrovej ponuke filmov ako blesk z jasnej oblohy a stal sa najziskovejším hororom všetkých čias.

Znalcom románovej predlohy či televízneho filmu z 1990, bolo jasné, že sme videli zatiaľ iba prvú kapitolu desivého dobrodružstva skupinky detských outsiderov. Hrôza sa do zapadnutého mestečka Derry navrátila presne po 27 rokoch, ako bolo predpovedané. Detskí hrdinovia vyrástli, odsťahovali sa, žijú relatívne pokojné životy. No na traumatické spomienky na démonického klauna Pennywisea celkom zabudnúť nedokázali.

Zlo sa takmer po troch dekádach dožaduje svojej pomsty. Jediný, kto z detskej skupiny lúzrov ostal po celý čas v Derry, je Mike (Isaiah Mustafa). Žije v byte nad knižnicou a po celý čas zbiera materiály o Tom. Je ním posadnutý, no zdá sa, že konečne prišiel na to, ako ho poraziť. Keď začnú v meste opäť záhadne miznúť ľudia, zvolá svojich kamarátov na stretávku.

Úspech diela tkvie v sile a panenskej čistote detského priateľstva. V tom, že mladí hrdinovia spolu bojujú proti neduhom sveta. Šikana, obťažovanie, komplexy a rôzne ďalšie strasti puberty deti zdieľajú a prekonávajú ako sedem statočných. Korunkou je klaun z iného sveta, ktorý sa živý panickým strachom. Podobne ako úspešný seriál Stranger Things, stojí dielo na dynamickej chémii detského súdržného priateľstva a mysterióznom boji s votrelcom z iného sveta.

Avšak druhá kapitola logicky pracuje s trošku odlišným tónom. Deti vyrástli, sú z nich štyridsiatnici s dospelými problémami. Sentiment za našimi vlastnými letnými vylomeninami je preč. Čo-to zachraňujú flashbacky s detskými hercami – navyše nejde o použité zábery z prvého dielu, ale ich dozreté podoby nebudia toľké sympatie ako omladina.

Empatický James McAvoy, opatrná Jessica Chastain, ani tragikomický Bill Hader nevyčarovali dostatočne silné priateľské putá ako ich mladší kolegovia. Hoci sa im podarilo udržať charakteristické črty postáv ako napr. Billove koktanie či Edovu hrôzu z baktérií a rizík. Dospeláci sa musia znovu vcítiť do súdržnosti partie, ktorá bola spečatená sľubom boja so zlom. Musia poraziť strach, ktorý pramení v ich pohnutom detstve a raz a navždy sa zbaviť jeho podstaty.

Z tohto hľadiska je zaujímavé sledovať terapeutický charakter diela geniálneho autora. Stephen King sa, mimochodom, mihne vo filme v miniúlohe predavača v antikvariáte. Samotný klaun Pennywise (opäť vynikajúci Bill Skarsgård) je v druhej kapitole To o niečo viac v úzadí, objavuje sa veľmi sporadicky a väčší priestor dostáva až v rozťahanom závere.

Premrštená minutáž je kameňom úrazu druhého dielu. Rozsiahlych 165 minút je na nervy drásajúci horor so psychologickým rozborom postáv skutočne mamutí priestor a divák môže mať problém poslednú pol hodinu v kine obsedieť. Jednoznačne by som dej skrátil, nepotrebujeme toľko lakačiek a blúdení po rôznych zákutiach starých domov, pivníc či penziónov. Navyše sa nápady opakujú. Druhá kapitola pôsobí veľmi nastavovane, prekombinovane a stráca na naliehavosti.

Ako celok však druhá kapitola To funguje. Muschietti doručil solídne dokončenie načatého príbehu, v ktorom mnohí z nás nájdu svoje čriepky hrôzy, ktoré je nutné prekonať. Medzi horormi sa To rozhodne nestratí a aj jeho druhá časť patrí k nadpriemerným dielam.

---