To ta monarchia
Podobenstvo o včelách aplikované na spišskú dedinu

O Spišskom Hrhove sa toho popísalo veľa. Nielen u nás, ale najmä v zahraničí príbeh slovenskej dediny zaujal. Práca vedenia obce s rómskou komunitou pritiahla pozornosť prestížneho denníka New York Times. Na miesto sa tak vybral aj štáb, ktorý vytvoril komediálny dokument.

Spišský Hrhov nachádzajúci sa v okrese Levoča sa v očiach verejnosti stal príkladom dobrej integrácie miestnej komunity Rómov. Niekoľko rokov sem chodila režisérka Vladislava Sárkány, aby vytvorila časozberný dokument o živote na mieste, ktorému kraľuje starosta Vladimír Ledecký. Toho v úvode zobrazuje dokument ako kráľa, monarchu, akúsi pomyselnú „kráľovnú“ včelieho úľa. Celý film je vlastne podobenstvom o úli. Všetci musia pracovať a pričiniť sa o spoločné dielo, inak nebudú úspešní. Každý má svoju úlohu, ktorú ak nesplní, utrpí tým celý úľ (v tomto prípade obec) a on bude potrestaný (napríklad príde o bývanie).

Režisérka sleduje prácu starostu v komunite, ktorá sa nepodobá žiadnej inej. Musí byť ekonóm, aktivista, mediátor, šoumen, krčmár a každú z týchto profesií vytiahnuť vo vhodnej chvíli. V jednom momente vtipkuje s babičkami, v druhom sa vyhráža rómskej matke, že ak nesplatí dlhy, budúci mesiac ju vysťahuje. Nie je to príjemné, ale asi sa to inak nedá. Je vedenie starostu Vladimíra Ledeckého úspešné? Zdá sa, že áno. Je ideálne? Ani zďaleka nie. Obyvatelia Spišského Hrhova to vedia, vie to aj starosta. Priznávajú, že nie všetko je vždy ružové, veci však fungujú, a to je hlavné.

V úvode filmu prichádza návšteva z Európskej komisie. Zblízka sa pozerajú na príbehy jednotlivcov zo Spišského Hrhova. Niektoré sú veselé, väčšinou sú však srdcervúce a ukazujú, akým veľkým omylom môže byť generalizovanie menšín. Nečakajte však v tomto smere žiadne Modré z neba, žiadne uplakané scény, nič podobné. Obyvatelia sú bojovníci a berú život tak, ako príde. A tak ho, zdá sa, berie aj vedenie obce. Snažia sa riešiť problém za problémom, nie podľa učebnicového príkladu, ale hlavne podľa zdravého sedliackeho rozumu.

Už len to, že žáner filmu je komediálny dokument, prináša viacero zaujímavých momentov. Použitá látka je atraktívnejšia aj vďaka výberu scén, väčšina je autentických, miešajú sa však s metaforickými výjavmi a snovými úsekmi, ktoré dotvárajú podobenstvo o úli a vyvolajú úsmev na tvári. Ten však vylúdia napríklad aj rozkošné veselé babičky popisujúce svoju kulinársku pomoc starostovi. Menej už bavia „alkoholické reči“ protagonistov. Bez poldeca sa nezaobíde žiadna spoločenská akcia, za pomoc starostovi si niekedy chcú miestni účtovať fľašu pálenky. To nie je výčitka tvorcom, skôr naopak, máločo je autentickejšie, než slovenská túžba po alkohole.

To ta monarchia ukazuje, že boj o funkčné spoločenstvo ľudí môže byť náročný, pretože jeho súčasťou sú… ľudia. Zameriava sa hlavne na osobu starostu a na jeho metódu cukor a bič, ktorá má výrazné úspechy. Možno by nebola potrebná, v minulosti s Rómami problém nebol, no prišli noví… ale to už je iný príbeh. Nečakajte, že dokument dá nejaké jasné návody a riešenia. Jeho úlohou je načrtnúť témy na diskusiu a nechať otázky otvorené, prípadne nechať na ľuďoch, čo si z neho vezmú.

Dokument o (ne)bežných ľudských problémoch by mal ísť do kinodistribúcie na jar budúceho roka. Pôvodne bola v pláne aj festivalová premiéra pre dedinčanov priamo v Spišskom Hrhove, kvôli aktuálnej situácii o ňu prišli. Ja však verím, že Slováci o zážitok z filmu v kine neprídu. Bola by to škoda. Príbeh je to zaujímavý, potenciál má aj prípadné pokračovanie o tom, ako sa dedina o pár rokov posunie. Navyše je To ta monarchia aj ďalším potvrdením toho, že Slováci jednoducho majú na dokumenty nos. Robia ich svojské, netradičné a veľmi zaujímavé. Ako život v Spišskom Hrhove.