Nejeden prevádzkar kovošrotu by zajasal. Michael Bay by mu zaistil prácu minimálne na dva roky vopred. Príbeh tretích Transformerov je preplnený množstvom bezmenných robotov, ktorý slúžia egocentrickému režisérovi na deštrukčné orgie. Po nie celkom vydarenej dvojke Bay sľuboval návrat ku kvalitám v duchu prvého dielu, no nestalo sa tak. A nevynahradí nám to ani herectvom najkrajšej ženy planéty.
Transformers: Dark of the Moon
akčný, dobrodružný, sci-fi
2011 / 157 min. / MP 12
USA
Réžia
Michael Bay
Scenár
Ehren Kruger
Žije s dlhonohou blondínkou Carly (britská modelka Rosie Huntigton-Whiteley), ktorá platí za oboch nájom a necháva sa vydržiavať od svojho tajomného šéfa Patricka Dempseyho. Ten sa prihovorí na správnych miestach a Sam razom získa frustrujúcu prácu pod pološialeným vedúcim Johnom Malkovichom. Veľké množstvo postáv je síce zdrojom humoru, vynímajúc otravných Samových rodičov, no prevažná väčšina je pre príbeh úplne zbytočná. Druhá polovica filmu predstavuje nekonečnú akčnú rezbu medzi mimozemskými robotmi a hŕstkou nebojácnych príslušníkov americkej armády. Deceptikoni objavili spôsob, akým priviesť rodnú planétu Cybertron na našu matičku Zem, no autoboti tentoraz, zdá sa, kvôli neférovému prístupu tajnej služby rezignujú.
Hoci príbeh spočiatku celkom umne využíva konšpiračné teórie spojené s pristátím ľudstva na povrchu mesiaca, v druhej polovici sa dej zleje do nekonečného ničivého predstavenia, ktorému chýba srdce. Deštrukčná pasáž v Chicagu trvá bezmála 45 dlhočizných minút. Rozsiahla minutáž je Transformerom jednoznačne na obtiaž. Z filmu sa úplne vytratila sviežosť prvého dielu.
Viac tu nie je cítiť vzrušenie chlapca, ktorý nadobudol svoj prvý automobil či lásku rebelantskej dievčiny. Čo-to z kúzla prvotiny sa tvorcom podarilo preniesť aj do druhého dielu, no v treťom už ani chýru, ani slychu. Túto citovú plochosť už nezaplní ani priateľský ochranca Bumblebee, či na efekt participujúci agent Simmons v podaní inak excelujúceho Johna Turturra. Akčnú sekvenciu sa snažia utiahnuť vždy zohraní žoldnieri Josh Duhamel a Tyrese Gibson. No opakovaný vtip už nie je taký zábavný.
Vizuálna stránka je to jediné, čo film drží nad vodou. Celému efektnému divadlu velí scéna s rúcajúcou sa budovou. Neskutočné peripetie hrdinov v útrobách staticky narušeného vežiaku sú vrcholom filmu, ktorý stojí za videnie. Dokonalosť špeciálnych efektov bombastickému hitmakerovi Bayovi uprieť nemožno. Neprehľadnosť akčných scén z predošlého filmu nahradili dokonalé súboje Optima Prima a jeho spolubojovníkov s mnohonásobnou presilou mimozemských votrelcov. Transformeri predstavujú po veľmi dlhej dobe filmový kus, ktorému 3D jednoznačne pristane.
Uťahanosť série je cítiť nielen z príbehu, humoru, ale aj zo zvukovej stopy. Skladateľ Jablonsky nedokázal pre film vytvoriť jediný originálny tón. Do poslednej noty kopíruje predošlé hudobné podmazy. Za pochvalu stojí nosná pieseň Iridescent kapely Linkin Park. Tej sa podarilo svojou posmutnelou melódiou vyjadriť atmosféru nesúcu sa celým tretím dobrodružstvom. Napriek značne kritickému pohľadu sa na posledný Bayov počin do kina zájsť oplatí. Čaká vás solídne rozlúčenie s rozkladacími hračkami z detstva vo vizuálne nadupanom letnom blokbastri. A navyše je tu tá blonďavá Rosie s plnými perami zabalená do tretieho rozmeru. No nekúpte si lístok!