Transformers: Posledný rytier
Dokedy ešte, Michael?

Ťažko uveriť, že ten istý režisér, ktorý kedysi ohuroval fanúšikov akčného žánru vynikajúcimi adrenalínovými jazdami, akými boli Bad Boys (1995) či Skala (1996), a dokázal zabaviť širokú divácku obec vesmírnym dobrodružstvom Armageddon (1998), prišiel v túto letnú sezónu s totálne nesúrodým paškvilom o skladacích robotoch, s neskutočným poradovým číslom 5.

Už minulý diel som upodozrieval Michaela Baya z dočasnej straty súdnosti, ale to, čo nám naservíroval v Poslednom rytierovi, nemá obdoby. Desať rokov pri jednej frančíze si vybralo svoju daň. Vymeniť kritizovaného scenáristu Ehrena Krugera za novú autorskú krv veľmi nepomohlo. Vidieť, že tvorivé trio (Art Marcum, Matt Holloway, Ken Nolan) nevedelo, ako rôznorodé nápady koncepčne ukotviť v jednu líniu, nehovoriac o absolútnom odklone od pôvodnej trilógie. Pyramídy a odvrátenú stranu mesiaca sme ešte Hasbro hračkám zhltli, ale rád rytierov okrúhleho stola namixovaný so všadeprítomnými iluminátmi je už príliš.

Historické fantasmagórie o tom, prečo sa transformerie stopy stále objavujú v rôznych kútoch našej planéty, prednáša inak vždy presvedčivý sir Anthony Hopkins, tentoraz to však vôbec nefunguje. Prekombinovaná bezradnosť prýšti z každej druhej stránky scenára. Nevieme, či sledujeme dešifrovanie štafetových posolstiev čarodejného Merlina, odkrývanie tajomstiev starých druidov alebo nepodarenú robotiu variáciu na Bayov klasický film s blížiacim sa asteroidom. Nad dysfunkčnou vsuvkou z druhej svetovej nestíhate krútiť hlavou. Vytvoriť priestor na Bumblebeeho samostatný spin-off šlo, hádam, aj menej neohrabane.

Z ľudských hrdinov z predošlého príbehu ostal pri živote len bezduchý „vynálezca“ Mark Wahlberg, ktorému autori dožičili prekonávať čoraz výstrednejšie eskapády po boku krásnej oxfordskej profesorky Laury Haddock. Proklamované tituly by tejto sexici uveril hádam len ten, kto dal zelenú finálnej verzii scenára. Napodiv, kamera viac ako okolo vnadov krásnej Britky lietala v blízkosti mladučkej Isabely Moner, ktorá suplovala Wahlbergovu dcéru. Technicky zdatná Izzabela pripomína detskú verziu Megan Fox. Duch prvej krásky série ostáva stále prítomný.

Zo starých známych sa vrátil Josh Duhamel ako plukovník Lennox, ktorý po novom vedie protirobotiu jednotku TRF zriadenú za účelom ich terminácie a v jednom kubánskom šteku zazrieme i agenta Simmonsa (John Turturro) vo výslužbe. Pozornému oku diváka neutečie ani Stanley Tucci v úlohe Merlina, ktorý prispel štipkou humoru v pomerne vydarenom úvode.

Začiatok filmu pripomína svojou veľkoleposťou historické spektákle Ridleyho Scotta, avšak nastavená latka dlho nevydrží. Po časovom posune z piateho storočia do súčasnosti sa navrátime do zabehnutých chaotických koľají. Minutáž je tradične prepálená – dva a pol hodiny je v tomto prípade zbytočná krutosť páchaná na divákovi, ktorý sa rozhodol dosledovať túto prehliadku nesúrodosti dokonca. Nezachráni to ani občasný humor, ktorému zúfalo chýba správne načasovanie.

Nové modely na strane autobotov i deceptikonov už dávno prestali byť zaujímavé, po nekonečnom súboji Optima Primea s Megatronom taktiež dávno klesol dopyt dostratena. Úpadok je evidentný i na strane tržieb, piaty diel Transformerov zarobil o pol miliardy menej ako predchodca s podtitulom Zánik. Že by jasné znamenie nadobro skoncovať s touto čím ďalej nepodarenejšou sériou? Uvidíme.

Michael Bay sa buď dočasne opustil, alebo totálne rezignoval na robotí svet, ktorý sám vybudoval. Jeho Transformers: Posledný rytier bohužiaľ nedávajú zmysel ani ako reklama na blížiacu sa vlnu nových produktov v detskom raji.

---