Transylvania

Originálny názov: Transylvania

Žáner: dráma
Minutáž: 101 minút
Krajina pôvodu: Francúzsko
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Tony Gatlif
Scenár: Tony Gatlif
Kamera: Céline Bozon
Hudba: Tony Gatlif, Delphine Mantoulet
Hrajú: Asia Argento, Amira Casar, Birol Ünel, Alexandra Beaujard, Marco Castoldi, Beata Palya

Transylvánia. Známa to časť Rumunska a už aj Európskej únie, ktorá je preslávená najmä vďaka jednému svojmu panovníkovi z obdobia stredoveku s menom Vlad Tepes, ktorého po celom svete preslávil spisovateľ Bram Stoker ako krvilačného grófa Drakulu. Táto chudobná krajina neďaleko našich hraníc sa postupne dostáva zo všadeprítomnej biedy najmä vďaka turistom, ktorí s obľubou navštevujú Draculov hrad a podobné turistické atrakcie. Napriek tomu je táto časť Európy ešte stále zaostalou krajinou plnou kočujúcich cigánov, špinavých dedín a rozbitých fabrík. A práve do tejto krajiny prichádza hlavná hrdinka filmu Transylvania.

Zingarina je asi tridsaťročná Francúzka, ktorá sa vyberie spolu so svojou kamarátkou Marie do Transylvánie za svojím milencom, klaviristom Milanom, ktorý jej zmizol z Paríža a ona ho konečne našla v jeho rodnom Rumunsku. Milanove prijatie ale nie je vôbec také aké si ho Zingarina predstavovala. Milan ju arogantne odmietne a Zingarina mu ani nestačí povedať, že bude mať jeho dieťa. Zúfala žena sa rozhodne na krátku chvíľu otupiť svoj žiaľ v alkohole a v divokom tanci, ale ani to jej nepomôže zmierniť jej bolesť. Nečakane opustí svoju kamošku Marie a rozhodne sa túlať po rumunskej krajine. Čoskoro sa k nej pridá miestny potulný šmelinár Čangalo, ktorý žije voľne ako kočovník a ktorý sa rozhodne Zingarine pomôcť…

Francúský režisér Tony Gatlif (v skutočnosti sa volá Michel Dahmani) sa narodil v Alžírsku, ale takmer celý život prežil vo Francúzsku. Pôvodom je to andalúzsky cigán a vo svojich filmoch vždy rozoberá práve tradičnú vlastnosť tohto etnika a to je túžba po slobode a voľnosti. Jeho najznámejším filmom je Gádžo dilo, ktorého príbeh je veľmi podobný Transylvanii, takisto v tomto filme ide Francúz do Rumunska. Gatlif sa vo svojich filmoch zväčša zaoberá životom postáv z okraja spoločnosti, ktorí niečo hľadajú, najviac asi svoje miesto v dnešnej spoločnosti. V jeho filmoch nie je ani veľmi dôležitý dej, ale hlavný je vnútorný svet postáv a ich prežívanie, dej je prakticky len zbierka epizód. Podobne aj v Transylvanii je základ filmu psychologická premena Zingariny, ktorá sa nevie vôbec vyrovnať so svojou situáciou a pokúša sa ju riešiť veľmi netradičným spôsobom pre väčšinu ľudí.

Prvá polhodina filmu je skvelou ukážkou ako sa dá urobiť európsky umelecký film ala Kusturica. Divoké prostredie plné alkoholu, cigánskeho tanca, temperamentu a najmä skvelej hudby, ktorá by bez problémov pasovala do filmu Čierna mačka, biely kocúr. Aj sám režisér zložil niekoľko melódii do filmu, vďaka ktorým je prvá tretina filmu skvelou jazdou, ktorá zaujme diváka. Po tom ale nastáva zlom a film sa prehupne do artovej polohy, ktorá je síce zaujímavá, ale nie zas natoľko aby diváka nenudila a nezdala sa mierne nelogická. Táto časť ale aj tak obsahuje zopár skvelých scén, či už z hľadiska postáv a ich dialógov, alebo z pohľadu krásnych scenérii a rôznych umeleckých záberov.

Hlavnú rolu Zingariny hrá Asia Argento, dcéra klasika talianskych gore hororov Daria Argenta. Táto výrazná herečka, režisérka, playmate a bývala feťáčka túto rolu zvládla skvele najmä vďaka tomu, že scenár písal Gatlif priamo na ňu. Asia hrá zo začiatku svoju rolu zmyselne a fatalisticky, ale takáto nezostane dlho. Jej premenu z bežnej mierne voľnomyšlienkárskej ženy na putujúcu „cigánku“ je úplne vierohodná. Podobne aj Turek Birol Ünel ako Čangalo pôsobí prirodzene so svojím skrytým temperamentom a svojským prístupom k životu.

Transylvania nie je úplne artovým európským filmom, ale dokáže zaujať aj divákov, ktorí dostávajú alergickú reakciu pri výraze umelecký film. Škoda ale, že vynikajúca atmosféru prvých 30 minút vo filme nepokračuje a dej sa dostane do hĺbavejších podôb, ktoré ale nie sú až také zaujímavé ako búrlivé scény z úvodu filmu. Keď sa ale divák začne sústrediť iba na príbeh filmu a psychológiu postáv, môže odchádzať z kina spokojný.