Tráva

Originálny názov: Reefer Madness: The Movie Musical

Žáner: muzikál
Minutáž: 109 minút
Krajina pôvodu: USA / Nemecko
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Andy Fickman
Scenár: Kevin Murphy, Dan Studney, Andy Fickman
Kamera: Jan Kiesser
Hudba: Dan Studney
Hrajú: Kristen Bell, Christian Campbell, Neve Campbell, Alan Cumming, Ana Gasteyer, John Kassir

Fajčenie marihuany (odborne Cannabis Indica) je činnosť obľúbená, najmä medzi pospolitou mládežou, aj keď je držanie trávy vec nelegálna (možno že aj vďaka tomu je to také obľúbené medzi mládežou – efekt zakázaného ovocia). Húlenie nie je ale zďaleka záležitosťou len posledných rokov, veď už v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, konkrétne v roku 1936, vzniklo inštruktážne video Reefer Madness, ktoré malo ukázať rodičom, aká hrozba sa skrýva pre ich deťúrence vo forme bieleho dymu. Toto video sa stalo po uvedení hitom medzi mládežou a po rokoch dokonca kultom, ktorý je vyhľadávaný filmovými fajnšmekrami (dá sa legálne stiahnuť z tejto adresy), čo bolo spôsobené masovým rozšírením filmu v čase hippies, kedy fajčenie marijánky zažívalo zlaté obdobie…

V tomto čase vzniklo v Los Angeles dokonca aj muzikálové spracovanie, ktoré sa stalo jedným z najhranejších predstavení na západe USA a dokonca sa vraj hrá až do súčasnosti. A keďže si producent, režisér a scenárista v jednej osobe (Andy Fickman) povedal, že sa tento filmu bude hodiť na filmové spracovanie, tak do našich kín práve prichádza muzikálová paródia, na ktorej značne vidieť jej televízny pôvod. Filmový muzikál nie je obzvlášť vyhľadávaným žánrom, ani sa neteší až takému diváckemu úspechu (česť výnimkám – Pomáda, alebo z československých Kdyby tisíc klarinetů), možno preto bol film realizovaný iba ako televízny.

Príbeh filmu je situovaný do typického amerického malomesta, kde v roku 1936 prichádza tajomný muž (Alan Cumming), aby pomocou spomínaného náučného videa ukázal rodičom nebezpečenstvo fajčenia trávičky a čo to môže urobiť s ich nevinnými ratolesťami. Opisuje im ako THC pôsobí na mozog mladého človeka, ako môže premeniť mládež v tlupu kriminálnikov. Na podporenie tohto svojho tvrdenia im začne rozprávať príbeh Jimmyho Harpera (Christian Campbell), ktorý sa spolu so svojou študentskou láskou Mary Lane a ich spoločnou láskou, jointom, dostali až na dno ľudskej spoločnosti – do väzenia.

Celé toto šialenstvo je prezentované v zbesilom retro štýle muzikálov štyridsiatych a päťdesiatych rokoch, ktoré jednoznačne netrpí nedostatkom farieb, aj keď častokrát sa vo filme vyskytnú čiernobiele sekvencia na dotvorenie dojmu autentickosti. Muzikálové čísla sa tu vyskytujú so železnou pravidelnosťou, navyše celé je to poňaté ako paródia na známe muzikály. Problém je ale to, že keď nemáte náklonnosť na muzikály (čo je aj môj prípad) tak sa na tejto podivnej paródii nebude vôbec baviť, pretože sledovať 109 minút naplnených divnými scénami bolo pre mňa osobne dosť veľkou nudou a často som len neveriacky krútil hlavou, že aké sprostosti sa dajú do takéhoto filmu vložiť. Televízne spracovanie bolo pri sledovaní dosť výrazne, napríklad herecké výkony zúčastnených boli všetky televízne, čiže priemerne ba až podpriemerne. Ešte divnejšie pôsobí vážne sa tváriace morálne posolstvo, ktoré sa snaží byť moderné, tak sa vo filme objaví aj poznámka na tému gayov. Jednoducho – zlepenec bez logiky.

V podstate ani neviem, komu je film určený, alebo komu by som ho mohol odporúčať. Jedine ak fanatickým vyznávačom muzikálov. A vlastne by sa na filme mohli baviť aj ľudia pod vplyvom omamnej látky o ktorej je celý film, keďže audiovizuálna stránka filmu priam hýri rôznorodými farbami aj zvukmi, čo môže priviesť ľudí do rôznych stavov. Obyčajný divák sa ale bude s najväčšou pravdepodobnosťou nudiť, alebo odíde z predstavenia, keďže uzná, že sú aj lepšie činnosti ktoré môže vykonávať, ako je sledovanie tohto filmu. A pravdepodobne urobí dobre, keďže sa ku koncu filmu neobjaví ani nejaká spásonosná myšlienka a o dobrom príbehu sa môže tvorcom iba snívať.