Tretí muž

Originálny názov: The Third Man

Žáner: Film-Noir / Mysteriózní / Thriller
Minutáž: 104 min
Minutáž: UK
Rok: 1949
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Carol Reed
Scenár: Graham Greene
Kamera: Robert Krasker
Hudba: Anton Karas
Hrajú: Joseph Cotten, Alida Valli, Orson Welles, Trevor Howard, Siegfried Breuer, Bernard Lee, Carol Reed, Geoffrey Keen

V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia boli veľmi úspešné americké filmy, ktoré dostali súhrne pomenovania filmy Noir od francúzskeho kritika, ktorý vychádzal zo slova Noir, čiže čierny. Táto farba najpresnejšie vystihuje tieto filmy, pretože ich základným spoločným znakom bolo zvláštne kamerové snímanie, ktoré bolo zásadne čierno-biele. Využívalo netradičné uhly snímania a celkovo vizuál týchto filmov bol založený na hre s tieňmi (toto spracovanie vychádzalo z nemeckého expresionizmu). Čierna farba súvisela takisto aj s témou, pretože takmer všetky tieto filmy sa zaoberali kriminálnymi príbehmi, zväčša išlo o sfilmované detektívky. Za najlepší film tohto filmového žánru sa považuje Maltézsky sokol z roku 1941, ale jednoznačne určiť najlepší film tohto žánru je veľmi ťažké, pretože filmy Noir sú viac menej všetky veľmi zaujímavé a hodnotné.

Éra Noir filmov skončila na konci päťdesiatych rokov, ale tento filmový žáner lákal filmových tvorcov aj potom (vznikol napríklad žáner neo-noir), ale takisto ešte počas tejto éry, pretože americkým Noirom bolo inšpirovaných zopár filmov, napríklad aj vo Veľkej Británii, ale do Noir filmu oficiálne nepatria kvôli krajine pôvodu. Práve medzi takéto filmy patrí Tretí muž z roku 1949, film, ktorý obsahuje veľa znakov spoločných s americkým Noirom, ale takisto aj veľa špecifických znakov, ktoré z neho robia globálne veľmi zaujímavý a netradičný film.

Film vznikol na základe knihy známeho spisovateľa Grahama Greena, ktorý celý život cestoval po exotických krajinách a zároveň sa rád nechal zapliesť do rôznych dobrodružných akcií (pomáhal napríklad britskej tajnej službe MI5 ako agent). Green bol takisto známy ako kritik Katolíckej cirkvi, ale aj ako autor televíznych a filmových scenárov. Spisovateľ začal predlohu pre film písať pôvodne ako knihu, ale potom ju na želania režiséra Carla Reeda pozmenil, aby scenár vyhovoval čo najlepšie predstavám režiséra, pre ktorého tento film bol prvý výraznejší úspech nielen doma, ale aj v zahraničí (druhýkrát si Reed podobný úspech vyslúžil za film Vzbura na Bounty s legendárnym Marlonom Brandom). Kniha na rozdiel od filmu končí viac optimisticky a takisto charakter a motivácia postáv je mierne zmenená. Nie sú to ale výrazne zmeny, veď Green písal aj samotný scenár a tak kvalita príbehu je zaručená.

Tretí muž sa odohráva po druhej svetovej vojne vo Viedni, ktorá je rozdelená, podobne ako Berlín, medzi víťaznými mocnosťami a jeden sektor je spoločný. Do tohto zničeného mesta prichádza autor lacných westernov Holly Martins, ktorého tu zavolal jeho dávny kamarát z detstva Harry Lime, ktorý mu mal ponúknuť prácu. Po príchode je ale Holly okamžite v šoku, keď musí isť na pohreb Harrhyo, pretože ho tesne pred jeho príchodom zrazil nákladný automobil. Holly chce spočiatku odísť domov, ale postupne začne zisťovať nezrovnalosti okolo Harryho smrti a tak sa zmení zo spisovateľa na detektíva. Do celého prípadu sa zapletie ešte britská polícia, Harryho milenka Anna a dvaja veľmi zvláštni Harryho priatelia, ktorí viditeľne niečo pred Hollym skrývajú…

Film sa natáčal priamo v zničenej Viedni po vojne a tento fakt vytvára výbornú atmosféru, ktorá by bola asi o dosť iná, kebyže sa film natáča v štúdiu. Kamera uznávaného Roberta Kraskera sa po vzore Noir filmov a nemeckého expresionizmu zameriava najmä na tieňohru a zvláštne pootočené uhly snímania kamerou, keď veľké množstvo záberov je točených na krivo a nájdu sa medzi nimi priam skvostné zábery, hodné zarámovania, ako napríklad pohľad na točité schody z dola hore. K bezchybnému vizuálnemu spracovania, ale podľa môjho názoru nepasuje použitá hudba od viedenského citaristu Antona Karasa, ktorá je veľmi zaujímavá a ústredná téma veľmi pekná, ale do takéhoto filmu mi nepasovala, keďže by sa skôr hodila do príbehu, ktorý sa odohráva niekde na Havaji a nie vo Viedni.

Hlavnú postavu spisovateľa Martinsa hrá americký herec Joseph Cotten, ktorý sa najviac preslávil ako herec vo filmoch Alfreda Hitchcocka a najmä Orsona Wellsa (účinkoval aj v známom Občanovi Kaneovi). S Wellsom sa stretol aj pri natáčaní Tretieho muža, pretože Welles tu hrá jednu z hlavných postáv a jeho príchod do filmu je poriadne teatrálny, ale takisto výborný. Welles sa dokonca podieľal trochu aj na scenári, pozmenil zopár dialógov, ale najmä pridal do scenára známu vetu o švajčiarskych kukučích hodinách. Úlohu herečky Anny dostala talianska herečka s rakúskymi koreňmi Alida Valli, ktorá bola v tom čase na vrchole popularity, pretože ju považovali za druhú Ingrid Bergman. Po Treťom mužovi jej sláva ale klesla a následne natáčala už len francúzske a talianske filmy.

Tretí muž získal viaceré ocenenia, medzi ktorými vyniká najmä Oscar za kameru a Zlatá Palma z Cannes. Úspech zaznamenal film takisto aj doma v Británii, keď si odniesol viacero cien a odborníci tento film považujú za jeden z najlepších v histórii britskej kinematografie. Film sa takisto pravidelne umiestňuje v rôznych rebríčkoch najlepších filmov všetkých čias a patrí do zlatého fondu svetovej kinematografie. Z tohto dôvodu je jeho zaradenia do tohtoročného Projektu 100 úplne správne.