Umierajúce zviera

Originálny názov: Elegy

Žáner: krimi
Minutáž: 114 minút
Krajina pôvodu: Veľká Británia
Rok: 2008
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Isabel Coixet
Scenár: Nicholas Meyer
Kamera: Jean-Claude Larrieu
Hudba: klasická hudba
Hrajú: Penélope Cruz, Ben Kingsley, Patricia Clarkson, Dennis Hopper, Peter Sarsgaard, Deborah Harry, Charlie Rose, Chelah Horsdal

David Kepesh (Ben Kingsley) je literárny kritik, univerzitný profesor, ktorý sa pomaly lúči so životom. Uvedomuje si, že už nikdy nebude mladý, no napriek tomu ako mládenec žije. Manželstvo opustil, a tak si plným dúškom užíva bohémskeho života, ktorý mu okrem rozjímania nad knihami spestrujú ženy a squash. Nuž ale povedzme si na rovinu, hlavné sú v Davidovom prípade ženy. Znamenajú preňho veľa, no zároveň nič. Život však prináša v prúde dní množstvo nových skutočností. Aj o tom je tento citlivý žalospev o umierajúcom zvierati.

Umierajúce zviera vzniklo na základe rovnomennej novely Philipa Rotha. Je to vlastne zároveň vysvetlenie slovenského distribučného názvu filmu, ktorý sa v origináli volá Elegy. Réžie sa ujala Španielka Isabel Coixet, známa najmä vďaka kladne hodnotenému Tajomstvu slov, ktoré zhruba pred vyše dvoma rokmi priniesli na plátna aj slovenské, najmä artové, kiná. Puto medzi mužom a ženou je aj tentokrát hlavným motívom Coixetovej filmu, i keď v jej novinke sa do popredia dostávajú i rovnocenné fenomény morálnej zodpovednosti a starnutia. Život Davida Kepesha, ktorý svoj príbeh rozprávačsky uvádza a sprevádza, je pomerne vyrovnaný. Žije síce na pohľad nemorálnym životom, no svoje pochybné spôsoby nezabúda ospravedlňovať. Život a prevrátene hodnoty Davidovi však nabúra mladá študentka kubánského pôvodu – Consuela. Vyrovnaný človek sa zrazu stáva len postavou v hmle

Consuela (Penelope Cruz) stvárňuje dokonalú ženskú krásu. V očiach starého mládenca sa stáva ideálom, ktorý mu prinavracia chuť do života. Veci, ktoré David dávno nerobieval, zrazu robieva. Vyberá starý fotoaparát, nanovo otvára svoju tmavú komoru. Uznávaný profesor si každou hodinou uvedomuje, že je stále viac zamilovaný, no jeho vnútorný konflikt ho brzdí. Consuela je pre Davida modla, no berie ju len ako dočasnú známosť, kým si po ňu nepríde niekto mladší, krajší, možno i úspešnejší.

Kingsleyho postava bojuje so svojou starobou ako s niečím neprekonateľným. Je žiarlivý a málo sebavedomý, Najmä preto, lebo je prvýkrát naozaj zamilovaný. Miluje Consuelu, miluje jej telo, no nedokáže sa zbaviť pocitu, že sa popri nej vlastne cíti, akoby umieral. Navyše sa z neho stáva klamár, keďže už dvadsať rokov má stabilnú sexuálnu partnerku (Patricia Clarkson). Nie je to prvý raz, no je to naozaj. David na sklonku života konečne ľúbi.

Príbeh dotvárajú postavičky z Davidovho života. Jednak jeho najlepší priateľ George a jeho najlepší a jediný syn Kenneth. Obe sú s hlavnou postavou zviazané silným putom, obe hľadajú odpovede, obe sú ľudské. Robia chyby.

Príjemný dojem z tohto filmu je najmä výsledkom citlivej réžie. Isabel Coixet varíruje dejom ženskou rukou. Nerobí z tohto filmu senzáciu, ale úprimnú spoveď, ktorá chce diváka dojať prirodzenou cestou. Španielska režisérka strieda aj spôsoby zobrazovania samoty. Raz je David opustený na squashovom kurte, inokedy je, a to s nadhľadom, opustený v silnom ruchu newyorských ulíc. Sem-tam sa vo filme objavujú aj prestrihy existujúce len v hlave protagonistu. Vyjadrujú Davidove obavy, no i jeho neschopnosť poddať sa krajšej skutočnosti, ako je tá, ktorú nosí v hlave. Hodno spomenúť, že atmosféra Umierajúceho zvieraťa prináša zmiešané pocity postáv aj prostredníctvom kamery. Tá sa raz trasie, raz sa oddáva dlhým záberom, inokedy strihá akoby bez pravidiel. Všetky prostriedky teda podliehajú, a úspešne, jednému zámeru – ukázať podstatu prehánok mysle.

Umierajúce zviera je intímnou a emotívnou výpoveďou. Nenesie so sebou sociálny rozmer a náhlivosť Eastwoodovho Gran Torina, no je o to dôvernejšia a vonia každodennosťou. Je to totiž príbeh, ktorý sa môže v rozličných polohách objaviť v živote každého človeka. Je to film o hľadaní morálnych dôvodov na odpustenie našich celoživotných hriechov.