Undine
Romantika bez pevných základov

Romantické filmy sú ťažkým žánrovým orieškom v prípade, že im chýbajú dôležité prísady na drásanie emócií – dobré dialógy, uveriteľné postavy a dej bez klišé. Kúsok drámy však dokáže pozdvihnúť o nepatrný stupeň úroveň aj tej najbalastnejšej romantiky. Ak nemáte radi príbehy, ktoré občas postrádajú logiku, bude pre vás Undine sklamaním. Ak vám je ale blízky snový surrealizmus a miesto logiky vám stačí brnkanie na zmysly a prebudenie pocitov, je pre vás Undine tým pravým.

Hrdinkou mytologického príbehu je éterická vodná nymfa Undine, ktorá sa podľa starých príbehov stáva človekom po tom, čo sa zaľúbi do smrteľníka. Ak ju však jej milenec podvedie, za svoju zradu musí zaplatiť životom. Tento príbeh z bájok v réžii Christiana Petzolda ožíva v realite a ponúka nám jeho trochu kostrbatú podobu v súčasnosti.

Undine (Paula Beer) je historička, ktorá prednáša o architektúre a výstavbe Berlína. Pomedzi prednášky si odbieha do neďalekej kaviarne na stretnutie so svojim priateľom Johannesom. Johannes (Jacob Matschenz) sa s ňou však rozchádza s vysvetlením, že si jednoducho našiel niekoho iného. Pre Undine nepochopiteľná situácia, ktorú spočiatku odmieta akceptovať. Kým však hľadá svojho už ex v inkriminovanej kaviarni, predtým ako ju strhne smútok, hnev a ľútosť, prevrhne sa na ňu a fanúšika jej prednášok Christophera (Franz Rogowski) akvárium. Osudový okamih rozbieha priam až magicky úprimný príbeh pravej lásky medzi „vodnou nymfou“ a potápačom.

Nasleduje zostrih momentov neuveriteľnej lásky – maličkostí, ktoré podčiarkujú vzájomnú dôveru a gýčových scén, ktoré sú snáď v realite nemožné – ale v Petzoldovom príbehu nanajvýš autentické. Chémia medzi Christophom a Undine je dokonalá, elektrizuje vás priamo z obrazovky, aj keď tušíte, že niečo tak čisté a úprimné postráda stret s realitou. Hoci pochybujete o uveriteľnosti love story, herci sú tak presvedčiví, že im odpustíte aj tú nepravdepodobnú scenáristickú dokonalosť.

Filmová Undine, tak ako jej mytologická inšpirácia, potrebuje mužov k tomu, aby potvrdili jej existenciu a skompletizovali plnosť jej života. Christoph jej životnosť napĺňa osudovo, avšak bájne proroctvo sa musí dramaticky naplniť. V jednom momente Christoph vnesie pochybnosť do ich dôverného vzťahu, zistí že Undine pred niečím uniká a ona musí spečatiť skutkom svoje prekliatie. Rozhoduje sa, ktorý muž prežije a akú daň bude musieť za jeho život zaplatiť.

Petzoldov príbeh výrazne obsahovo pokrivkáva a závery niektorých situácií nie sú úplne zrozumiteľné a logicky prijateľné. Vzťahová línia, balansujúca niekde medzi snami a realitou sa v základnom rozprávaní príbehu trochu rozpadá a necháva diváka tápať s otázkou „prečo?“, nedostáva však na ňu odpoveď. Akoby forma príbehu bola v tomto prípade dôležitejšia ako príbeh sám. Živú a zmyselne autentickú realitu prekrýva prehlušujúce ticho podvodného sveta, v ktorom sa dejú abstraktné veci s rozprávkovými postavami. Tieto magické momenty môžu diváka duševne upokojiť, ale rozumu budú chýbať súvislosti.

Zasadenie do hlavného mesta Nemecka, z ktorého okrem makiet v galérii a podvodných potrubí vidíme len pramálo, má podľa režiséra tiež svoje opodstatnenie súvisiace s mytologickým príbehom. Berlín bol pôvodne postavený na mokrinách, preto je aj domovom našej éterickej hrdinky. Hľadanie podobných metafor môže byť pre väčšinu divákov vyčerpávajúce a v konečnom dôsledku nie je každá z nich významovo dohľadateľná.

Dvojica hlavných hrdinov je však tak dokonale prirodzená a autentická, že vás celkom nenásilne vtiahne do príbehu, aj keď vám niektoré jeho časti nezapadajú do celku. Paula Beer a Franz Rogowski už si zahrali v predchádzajúcom Petzoldovom filme Tranzit a ich chémia dokonale funguje aj v tomto prípade. Beer je žensky éterická nielen pod vodou a Rogowski vnáša do príbehu príjemnú zmyselnosť a nepokoj. Ich vášeň na vás preskočí aj z obrazovky a obyčajná nudná prednáška o architektúre sa v ich spálni mení na atmosféricky napätú chvíľu.

Undine je krásna balada o láske, čistej úprimnej a zmyselnej, ktorú chcete zažiť aj mimo príbehu hlavných hrdinov. Získa si vás svojou krehkosťou a čarovnou magickosťou v niektorých okamihoch, aby vás následne nechala polonasýtených tápajúc, kde je logika a nadväznosť. Šikovná réžia a perfektné herecké výkony, no tak ako kedysi Berlín, ani tento príbeh nestojí na pevných základoch. Je lákavou, vizuálne krásne spracovanou fantáziou. Zostáva nám len prijať fakt, že táto balada je silno pocitová záležitosť s mýtickými odkazmi a pár detailami, ktoré v realite nedávajú zmysel.

---