Originálny názov: The Way Back
Žáner: dobrodružná dráma
Minutáž: 133 minút
Krajina: USA
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Peter Weir
Scenár: Peter Weir, Keith Clarke
Kamera: Russell Boyd
Hudba: Burkhard Dallwitz
Hrajú: Jim Sturgess, Colin Farrell, Ed Harris, Alexandru Potocean, Dragos Bucur, Saoirse Ronan, Gustaf Skarsgard, Mark Strong, Zahary Baharov a ďalší
Austrálsky režisér Peter Weir po svojom poslednom a dvomi Oscarmi ocenenom filme Master & Commander: Odvrátená strana sveta (Master and Commander: The far Side of the World, 2003) si po 7 rokoch opäť sadol sebaisto a vitálne na režisérsku stoličku. Jeho obľúbená téma ľudí, ktorí sa ocitnú v prostredí, do ktorého nepatria alebo z ktorého chcú uniknúť, našla reflexiu aj v novej dráme Útek zo Sibíri. Pôvodný príbeh pochádza z pera bývalého poľského vojaka Slavomira Rawicza. Ním skutočne zakúsený životný osud menom Dlhá cesta sa stal námetom filmovej adaptácie, avšak niektoré fakty boli pozmenené. Nič to však neukrojilo z posolstva, ktoré film publiku odovzdáva.
Začiatok príbehu odkrýva prostredie ruského gulagu v roku 1940, ťažko pracujúcich väzňov z rôznych kútov sveta, ich zvyk príliš nerozprávať i úsilie prežiť s úboho skromným prídelom jedla. Presne tam, kde ostatní pochovávajú svoje posledné nádeje, zrodila sa odvážna a dovtedy premlčovaná idea slobody. Mladý Poliak Janusz naplánuje spolu s ďalšími šiestimi väzňami útek. Čaká ich nekonečných 4000 míľ zo Sibíri do Indie, bez veľkých zásob jedla, pitia či šatstva, s odkázaním len na seba a myšlienku, že umrieť slobodný je tou najväčšou cťou. Počas púte k sebe vezmú mladú poľskú dievčinu Irenu skrývajúcu sa v lese, no i pochovajú tých, ktorí cestu nezvládnu. Krv, pot a slzy im pripomínajú, že ich väzením nie je ostnatý drôt, strážne psy a sovietska hliadka, ale samotná príroda vo svojich najextrémnejších podobách.
Útek zo Sibíri sa nakrúcal v prostredí Bulharska, Maroka a Indie. O priam až panoramatické výhľady a jedinečnosti reliéfu sa postaral štáb National Geographic, ktorý film sponzoroval a umožnil tak pastvu pre oči divákov bez toho, aby vyžadoval špeciálne efekty. Na prvý pohľad je jasné, že film niečím vybočuje z trendu. Využíva už takmer zabudnutý tradičný výrazový prostriedok – naráciu. Nesnaží sa dostať priamo do polohy epického rozprávania, napriek tomu ním je. Robí to však nenásilne, prirodzene a s mimoriadnym dôrazom na estetiku obrazu. Režisér sa vyhol vedľajším dejovým líniám. Sledujeme tak skutočne len jediný priamočiary príbeh skupiny utečencov, leitmotívom sú občasné obzretia do minulosti. Ak ste netrpezlivý divák, pomalé rozvíjanie príbehu a jednoduchosť celého filmu vás nemusia zaujať. Strih je síce urobený veľmi precízne, no žiadnu dynamiku v ňom neočakávajte. Autorský zámer postaviť film na zobrazení ľudských hraníc, nezlomnej vôli a prekonávaní neprekonateľného je celkom jasný. Weir totiž v každom momente stavia hrdinov do boja o holý život. Dramatickou situáciou je film samotný, pričom tak nezáleží na konfliktoch medzi ľuďmi, ale protiváhe človeka a krutej prírody, ktorú človek nedokáže nijako pokoriť a rovnako ostáva jeho jediným útočiskom a slobodou.
Rámec príbehu vtesnaný do nekonečného putovania nedal priestor vývoju postáv. Ľudovo povedané: akí prišli, takí odišli, no paradoxne to filmu príliš neubližuje. Čo sa však poctivo vydarilo je herecký výkon. Hviezdy ako Colin Farrell a Ed Harris v tomto prípade ostali stáť mimo hlavného obsadenia, no ich postavy v žiadnom prípade nie sú menejcenné. Kľúčovým bol Janusz (Jim Sturgess), cez ktorého sa príbeh rozpráva. Nestáva sa často, že všetci herci hrajú tak hodnoverne a zžito s charakterom. V Úteku zo Sibíri sa ich kvality zbehli do maxima, ktoré ťažko prekonajú podobné diela. Sprvoti až príliš nenáročný dej doťahuje do konca očakávaná pointa. Úspechy tvorcov však našťastie neostali len pri tržbách z kín. Film si vyslúžil nomináciu na Oscara za mejkap, nomináciu na Irish Film and Television Awards za vedľajšiu úlohu pre Colina Farrella a nomináciu na London Critics Circle Film Awards pre Saoirse Ronanovú.
Či už chceme alebo nie, témy útlaku a politických procesov minulého režimu sa v kinematografii neustále objavujú. Táto dráma musí zapadnúť do vkusu diváka, inak ho o svojej kvalite nemá ako presvedčiť. Narácia so skvelým strihom, takmer prírodopisný ráz púte, autentickosť a absencia pátosu sú hlavným kreditom filmu. Autori však akoby pozabudli na základ drámy, a tým je ústredný konflikt a výraznejšia osobnosť postáv. Nedočkáme sa prvého, ani druhého. Hrdinovia minulosti neraz dokázali inšpirovať, preto ak nie ste orientovaní len na audiovizuálne skvosty, Útek zo Sibíri vášmu oku neublíži. Fanúšikovia Petera Weira ale dobre vedia, že latku si dokáže postaviť aj vyššie.
