V zajatí zla
Zľahka originálny, zľahka nadpriemerný

Hororový žáner žne v kinách túto sezónu extrémne priaznivú úrodu. Na striebornom plátne sa dočkali diváckej prívetivosti a príspevku z ich peňaženky kúsky ako Vreskot 6, Insidious: Červené dvere, či Kostlivec (The Boogeyman), ako aj Evil Dead: Vzostup zla. V súčasnosti sálam dominuje nenápadné Hovor so mnou! pod hlavičkou sympatického štúdia A24. Valná časť publika tak veľmi jednoducho prehliadne jeho ešte nenápadnejšieho žánrového konkurenta, V zajatí zla (v origináli Cobweb). Nevidieť tento nízkorozpočtový „napínák“ by však bola škoda. Poďme si povedať, prečo.

Malý Peter (Woody Norman) je obyčajným 8-ročným chlapcom. Býva vo všednom dome na všednom, hoci zapadnutom, predmestí. Jedného dňa začnú chlapca trhať zo spánku hlasy. To, čo spočiatku pripomína nočnú moru, sa pomaly mení na desivú realitu. Peter si s pribúdajúcim strachom a úzkosťou uvedomuje, že je u nich doma niečo skutočne zle. Veriť nemôže ani vlastným rodičom, a tajomný hlas neutícha…

Stručný súhrn zápletky evokuje každý druhý mysteriózny horor. Nenechajte sa ale zmýliť, dejová línia v tomto prípade nebude práve rovná ako pravítko. Dĺžka necelej hodiny a pol pomáha filmu nestratiť napätie a atraktivitu. V kombinácii s nejasným pôvodcom nebezpečenstva pracuje skromná dĺžka dostatočne efektívne. Napriek tomu by nebolo namieste film v otázke originality prechváliť. Pointu pomerne rýchlo prekukne každý, kto má čo-to napozerané a zabŕdol aj do súčasného fenoménu „elevated horror“ (desivé snímky vyznačujúce sa kombináciou hororových prvkov a sociálneho presahu alebo komplexného scenára – teda filmy ktoré primárne nestoja iba na krvi a ľakačkách). Stručne povedané, ide o príbeh „na druhú dobrú“.

Kde titul nepodrží scenárista, zachránia ho herci. Norman je dobrou voľbou pre detského hlavného hrdinu. Je to dieťa, ktorému budete v boji so zlom fandiť a báť sa o neho, pričom je herecky taktiež dostatočne schopný. Veľkú radosť mi urobilo obsadenie rodičov Petera. Hviezdy viac-menej stredného kalibru Antony Starr a Lizzy Caplan hrajú skvele prakticky kdekoľvek ich človek zahliadne. Pre prvého menovaného ide o ďalšiu hereckú polohu, ktorá sa odlišuje od tých, v ktorých sme ho videli napr. v seriáloch Banshee a The Boys. V koži miestami prísneho, avšak (aspoň v úvode) nikdy nie krutého otca kombinuje Novozélanďan elementy oboch týchto jeho najslávnejších rolí. Obsadenie potom dopĺňa vychádzajúca hviezda Cleopatra Coleman. Vidieť sme ju mohli napríklad v nedávnom psychedelickom trileri Infinity Pool.

Technická stránka bohužiaľ neoslní, miestami je to skôr podpriemer. Tmavé (občas naozaj príliš tmavé!) zábery je možné pripísať na účet slabému rozpočtu a celkovým obmedzeniam produkcie. Avšak to nič nemení na tom, že keď konečne dôjde na vizuálne brutálne lahôdky, nedotiahnutá kvalita obrazu vám z fanúšikovskej eufórie čo-to uberie. Na druhej strane chválim výrazne mrazivú, jednoduchú hudbu. Tóny soundtracku zapadajú do ponurej atmosféry ukážkovo dobre.

V zajatí zla nie je nenápadná pecka, ktorú musí vidieť každý jeden milovník „pokleslého žánru“. Lepšie by sedelo označenie „podarený príspevok do hororového fondu, ktorý si nie len obháji svoju existenciu, ale zaslúži si i opatrnú pochvalu“. Keď k tomu pridáme strohú minutáž, je to o dostatočný dôvod vyraziť do kina, minimálne pre skalných priaznivcov žánru.