Valerian a mesto tisícich planét

Už sú to hádam aj desaťročia, čo bol Luc Besson zárukou kvalitného filmu. Nakrútil viacero zásadných diel európskej kinematografie, ktorú dokázal posúvať k novým métam. Rovnaké ambície sa spájali aj so sci-fi akčným filmom Valerian a mesto tisícich planét, ktorý sa do našich kín dostal ešte pred americkou či, dokonca, domácou francúzskou premiérou.

S touto produkciou sa spájalo veľa nádejí, a tak – ako sa hovorí – na ničom sa nešetrilo. Oficiálne sa hovorí o rozpočte 200 miliónov dolárov, ale objavujú sa aj podstatne väčšie čísla. Nešetril najmä sám Besson, ktorý do projektu vložil množstvo vlastných peňazí a spolu s nimi aj celú svoju reputáciu. Navyše, komiksy Valérian et Laureline sú francúzskym národným pokladom, takže sú aj potencionálne citlivou témou.

Nedopadlo to však dobre. Časť divákov síce reaguje pozitívne aspoň na vizuálnu stránku filmu, osobne však neviem vnímať pozitívne ani to. Je to príliš pestrofarebné a umelé, takmer všetko na obraze je vytvorené počítačmi a napriek veľkému rozpočtu to má aj nedostatky, najmä vtedy, keď majú herci interagovať s CGI objektami. Čo je horšie, problém s tým majú aj počítačové postavy.

Svet Valeriana je rôznorodý a vizuálne bohatý. Všade sa niečo deje, predstaví sa množstvo postáv a mimozemských rás najrôznejších tvarov – mnohé s potenciálom vyvolať úsmev, či smiech, hoc len prvoplánový. Ak by to bolo určené primárne pre mladého až detského diváka, prečo nie. Lenže toto nie je film pre deti. Nemôže ním byť, množstvo scén totiž hovorí o opaku. Najmä tie venované vzťahu Valeriana a jeho parťáčky Laureline.

Pre staršieho diváka, ktorý snáď očakáva poriadny sci-fi nárez, si však Besson pripravil len triviálnu zápletku, celkovú ideovú a príbehovú vyprázdnenosť a veľkú dávku naivity. Valerian a mesto tisícich planét hrá len na prvú signálnu, snaží sa zrejme ohúriť divadlom na obraze, ale to je dnes veľmi málo. Veď vidieť sme už mohli naozaj všetko.

Pôvodne som si myslel, že filmu uškodí najmä to, že ho budú diváci prirovnávať k Star Wars, keďže v mnohých bodoch sa mu podobá. Pôvodný komiks je jeden z dôležitých inšpiračných zdrojov pre Georgra Lucasa, ktorý z neho pobral prekvapivo veľa, a mimoriadne dôležité prvky. Už viacero diel na to po príchode na plátna kín doplatilo – mne utkvel v pamäti najmä John Carter (2012).

Nakoniec na tom však nezáleží. Valerian a mesto tisícich planét je dostatočne zlý film na to, aby rýchlo zapadol prachom. Neviem si predstaviť, že by si na seba zarobil, a tak sa zrejme nedočkáme pokračovaní. Besson zlyhal totiž aj v tom, aby vytvoril s Valeriana a Laureline zaujímavú dvojicu hrdinov, ktorým by ste odpustili aj slabší príbeh.

Sekol sa zrejme aj kásting. Valerian je v podaní Dana DeHaana skôr otravný spratek než ostrieľaný federálny agent. Laureline, zdá sa, prišla kompletne o svoju backstory z komiksov, ale jej predstaviteľka Cara Delevingne to prekvapivo zvládla lepšie ako jej mužský kolega. Škoda najmä nevhodne obsadeného hlavného záporáka. Clive Owen sa na túto postavu vôbec nehodil a sám je v príbehu len akýmsi štatistom.

V deň premiéry som sa ocitol v meste, kde sa to inak ako v dabingu nepremietalo, takže som dávku mizérie a nudy dostal vrchovate. Nepatrím medzi notorických hejterov slovenského znenia, ale toto bolo veľa. Jediný ako tak vhodne nadabovaný je palubný počítač, ostatné hlasy sú na jedno kopito a nezaujímavé. Natíska sa teda otázka, prečo to chcel vôbec niekto dabovať?

---