Originálny názov: Burlesque
Žáner: romantický muzikál
Minutáž: 119 minút
Krajina: USA
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Steve Antin
Scenár: Steve Antin
Kamera: Bojan Bazelli
Hudba: Christophe Beck
Hrajú: Cher, Christina Aguilera, Eric Dane, Cam Gigandet, Julianne Hough, Alan Cumming, Peter Gallagher, Kristen Bell, Stanley Tucci, Dianna Agron, Glynn Turman a iní
Všetci vieme, kto je Cher a Christina Aguilera. Ale viete aj, kto je režisér a scenárista Steve Antin? Nenápadný (a nie veľmi úspešný) herec, ktorý sa už viac ako dekádu venuje produkovaniu televíznych šou. Naposledy svoje prstíky priložil k reality show, v ktorej sa speváčky zo skupiny The Pussycat Dolls – resp. ich „zakladateľka“ Robin Antin – pokúša vytvoriť novú dievčenskú super-skupinu. Nie, rovnaké priezviská nie sú náhodné. Steve a Robin sú súrodenci. Ideu na celovečerák dostal Antin práve, keď Christina Aguilera vystupovala spolu s The Pussycat Dolls. Christina, očarená jeho zápalom a príbehom, ktorý sa v mnohom podobá jej ceste za slávou, nemohla odmietnuť.
Ali je (ako inak) mladá, pekná, štíhla, chutne drzá, primerane provokatívna, priebojná a mimochodom si niekedy po službe zaspieva hlasom, z ktorého odborné poroty ronia slzy. Dievča sa rozhodne vykašľať sa na zle platenú prácu servírky v Iowe a odsťahuje sa do LA, kde si hľadá prácu ako speváčka. Kabaretný klub Varieté ju priam oslní, no majiteľka Tess ju bez vypočutia odbije. Ali sa však nedá odradiť a z vlastnej iniciatívy začne obsluhovať zákazníkov klubu. Takto si Ali získa Tessinu priazeň. Jej ambíciou však nie je roznášať drinky, ale tancovať a spievať na pódiu vo svetle reflektorov. Na to si ale musí ešte trochu počkať a najlepšie v byte príťažlivého barmana, kam sa uchýli, keď vykradnú jej hotelovú izbu.
Jemná a sympatická hudba, do ktorej skĺznu úvodné titulky, predznamenáva nekonfliktný a jednoduchý dej. Aj keď o happyende na konci vieme už zo zbežného pohľadu na upútavku filmu a dvojhodinová metráž je neuveriteľne natiahnutá, príbeh samotný drží balans na hranici nudy, no našťastie sa na druhú stranu pozrie len zriedka. V záplave žiaroviek, hry svetla a tieňa, tanečných čísel a sexi choreografií sa divák nestíha nad filmom zamyslieť – čo je v konečnom dôsledku dobre. Choreografická a hudobná stránka filmu sú naozaj na vysokej úrovni. A reč nie je iba o Christine Aguilere, ktorá podá niekoľko výborných výkonov, ale aj o Cher v úlohe majiteľky klubu, ktorej sólo You Haven’t Seen The Last of Me je mrazivo dobré. O tom svedčí i Zlatý glóbus, ktorý si speváčka za túto pieseň odniesla.
To, čo neviem pochopiť, je, ako sa tak veľa dobrých hercov dostalo do tohto filmu. Ľudia, ktorí v kvalitných projektoch dokážu divy, sa tu stali iba obeťou veľmi jednorozmerných predstáv režiséra. Celé obsadenie filmu sa nesie na vlne veľmi priehľadného typecastingu – veď herec v role, ktorú už kedysi dobre zahral, je stávkou na istotu. Takto sa vo filme objavia Eric Dane (známy ako sebavedomý, egocentrický a úspešný zvodca Marc Sloan zo seriálu Klinika Grace; vo Varieté si zopakoval plytkejšiu verziu tejto úlohy), Alan Cumming (naposledy sa zviditeľnil v seriáli Dobrá manželka), ktorý sa do excentrických úloh hodí nielen výzorom, ale i prejavom, Peter Gallagher (OC California), príjemný Stanley Tucci a Kristen Bell, ktorá sa zdá byť ideálna do vedľajších úloh nepriateľských žien plných zlosti a závisti.
Christina Aguilera svojím hereckým debutom príjemne prekvapila a v rámci scenára zo seba vydala, čo mohla. Výkon jej staršej kolegyne, ktorá vzdoruje zubu času stoj čo stoj, je v miestami dojemný, v jednej chvíli dokonca vynikajúci, no je na škodu, že jej herectvo sa obmedzilo na prácu s hlasom a gestiku. Jej mimika je neprirodzene strnulá, čo vyzerá obzvlášť parodicky v momentoch najväčšieho smútku jej postavy. Avšak Cher vie stále prekvapiť – na chvíľu, počas svojho Glóbusom oceneného speváckeho vystúpenia, odkiaľsi vytiahne na svetlo sveta zabudnutý šarm a dôstojnosť.
Otázkou zostáva, ktoré naivné dievčatko sníva o kariére sporo odetej tanečnice? Varieté kupodivu nie je až taký zlý film, ako prorokoval trailer, ale stále by sa dal prirovnať k slabo vylúhovanému čaju. Muzikálová romantika popasie hlavne oči, ktoré sa nechajú ukolísať mihotajúcimi sa svetielkami. Napriek tomu jediné, čo je na Varieté napínavé, je sledovať, kedy Christine Aquilere vypadne bujné poprsie z voľného pyžama alebo z pritesných šiat.
