Vaterland – Lovecký deník

Originálny názov: Vaterland – Lovecký deník

Žáner: Thriller
Minutáž: 100 minút
Krajina pôvodu: Česko
Rok: 2004
Prístupnosť: MP

Réžia: David Jařab
Scenár: David Jařab
Kamera: Marek Jicha
Hudba: Petr Haas, Jan Ponocný, Roman Zach a iní
Hrajú: František Řehák, Karel Roden, Petr Forman, Marek Daniel, Roman Zach

Dobrá zápletka, napätie, tajomná atmosféra a na záver šokujúce rozuzlenie deja. Toto všetko patrí k žánru menom Thriller. A práve toto označenie má nový film režiséra Davida Jařaba. Film o ktorom sa veľa hovorilo ešte pred jeho nakrúcaním. Jařabovi zabrala práca na ňom niekoľko rokov. Sám napísal tridsať verzií scenáru pokiaľ bol konečne spokojný. Až teraz, po dvoch rokoch od českej premiéry sa do našich kín dostáva film Vaterland – Lovecký deník.

Kto si počká ten sa dočká, vraví jedno staré príslovie. Očakávania boli v prípade Vaterlandu skutočne vysoké. O filme hovoril samotný režisér v superlatívoch. Všetci čo na filme spolupracovali sľubovali nevšedný zážitok a keď sa to tak vezme v podstate sa nemýlili.

Už pri prvých záberoch divák si divák všimne nevšednú kameru Mareka Jichu. Známe herecké mená v titulkoch striedajú úplne neznáme a divák začína mať pocit, že spravil dobre keď uveril Jařabovým rečiam o výnimočnosti snímku. Atmosféra filmu hustne spolu s pribúdajúcimi postavami a na povrch sa dostáva čoraz viac zaujímavých tajomstiev minulosti rodu Czadskych. Divák si je už takmer istý, že urobil dobre, keď na vstupenku minul obnos peňazí za ktorý by si mohol v požičovni požičať tri filmy.

Tento opojný stav však trvá iba prvých desať minút. Divák začína byť čoraz viac nervóznejší a s postupným strácaním sa v deji, čase a neskôr dokonca priestore sa jeho duševný stav iba zhoršuje. Zhruba v polovici filmu pochopí, že sú iba dve možnosti ako upokojiť svoju myseľ. Prvá z nich je opustiť kinosálu( osobne si myslím, že sám utekať určite nebude) , tá druhá je omnoho náročnejšia a vyžaduje si absolútnu psychickú stabilitu. Ide totiž o to, že film dopozerá až dokonca a bude dúfať, že sa dozvie niečo, čo ho presvedčí, že všetka tá zmes nezmyselných dialógov, zbytočných scén a otázok bez odpovedí mala zmysel. Tento moment však u normálneho jedinca nikdy nenastane a tak jediný kto pozná zmysel celého filmu je zrejme iba pán režisér.

Celý príbeh sa odohráva v bližšie neurčenom čase a na neznámom mieste. Jediná konkrétna je budova statku na ktorý prichádza rodina Czadskych. Richard Czadsky a jeho žena Karla, Vilém s manželkou Kristín a bratia Leo a Max. Všetci sa rozhodli vrátiť na miesto odkiaľ pochádzajú. O statok, ktorý ukrýva rodinné tajomstvo sa stará správca Wilmer a jeho syn Karel. Hneď po príchode Czadských sa začína scenár zauzľovať. Bratia sa rozhodnú vybrať na tradičný lov tvorov menom kostrouny.

Práve tieto záhadné tvory, ktoré žijú vysoko v horách sú odpoveďou na to, čo sa vlastne stalo na tomto záhadnom mieste. Na lov sa spolu s nimi vyberá aj Vilémov syn Karel, ktorý hľadá svoje miesto v hre, ktorú hrá jeho otec. Otázok je čoraz viac. Prečo v dedine nie sú žiadne ženy, prečo obyvatelia hovoria jazykom podobným španielčine a prečo správca Vilém nechce povedať nič o minulosti statku. Koľko otázok vyriešite necháva režisér na vás. Sám totiž povedal, že každý si film môže vysvetliť po svojom.

Toto tvrdenie by bolo v poriadku, pokiaľ by bol film natoľko kvalitný, aby v ňom divák mohol nájsť odpovede. Jařabovi sa film rozpadá už po prvých minútach. Postáv je priveľa a ich charaktery sa s výnimkou Richarda nevyvíjajú. Všetky ostávajú visieť kdesi v priestore a často absolútne nezapadajú do línie príbehu.

Je to čiastočne spôsobené aj výberom hercov. Popri elite v podobe Karla Rodena, ktorý stvárnil ústrednú postavu Richarda Czadského sú tu aj herci zabudnutí, menej známi, alebo absolútny neherci. K tým zabudnutým patrí Frantisek Rehák v úlohe správcu Willmera. Jeho herectvo patrí rozhodne k pozitívnym stránkam filmu. Vilém v jeho podaní dodáva filmu atmosféru a aspoň na chvíľu tak divák prenikne do príbehu.

Menej známu skupinu hercov tvoria bratia Formanovci, Petr a Matej spolu s Marekom Danielom, Vasilom Fridrichom a Romanom Zachom. Z menej známej pätice však občas vyčnieva iba Petr Forman. Nehercov zastupuje dvojica herečiek, ktoré by nemohli v iných filmoch hrať ani komparz. Úlohy manželiek pridelil Jařab Dane Polákovej a Oyunchimeg Adiya.

Neviem či je to mizernou kvalitou filmu, ale to čo ma zaujalo bola hudba. Vo Vaterlande dodáva niektorým scénam až hororový nádych. Aj pesničková časť soundtracku je na slušnej úrovni a pokiaľ vás film začne skutočne otravovať odporúčam zavrieť oči a počúvať.

Jařabov Vaterland sklamal. Očakávania nenaplnil a nenaplní určite ani priestory našich kinosál. Lovecký deník sa neustále snaží byť niečím, čo nie je. Filmom s pointou. Príbeh jednoducho nedáva zmysel a jeho spracovanie je tiež na nízkej úrovni. Vo filme sú občas scény, ktoré majú slušnú atmosféru, ale scéna nasledujúca ju vždy spoľahlivo zníži na bod mrazu.

Možno bol Jařabov scenár skutočne kvalitný, ale režisér ho nedokázal preniesť na plátno tak, aby ním zaujal diváka. Vaterland rozhodne nie je kinofilm. Pokiaľ si ho chcete pozrieť, počkajte si na jeho uvedenie do požičovní. Nie je na ňom totiž nič, čo by ste museli vidieť na veľkom plátne.