Originálny názov: The Thing
Žáner:horor, mysteriózne sci-fi
Minutáž: 103 minút
Krajina: USA, Kanada
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Matthijs van Heijningen Jr.
Scenár: Eric Heisserer, John W. Campbell Jr.
Kamera: Michel Abramowicz
Hudba: Marco Beltrami
Hrajú: Mary Elizabeth Winstead, Joel Edgerton, Ulrich Thomsen, Eric Christian, Adewale Akinnuoye-Agbaje, Paul Braunstein, Trond Espen Seim, Kim Bubbs, Jørgen Langhelle, Jan Gunnar Røise a ďalší
Film Vec: Počiatok sa síce tvári ako nultá časť Veci režiséra Johna Carpentera z roku 1982, ale v podstate nie je žiadnou novinkou, keďže ide skôr o remake tejto snímky. Tá bola mimochodom tiež prerábkou, a to staršieho filmu Vec z iného sveta (1951). Kvôli názvu Počiatok pravdepodobne mnohí z nás očakávali, že debutujúci režisér Matthijs van Heijningen Jr. nám o niečo bližšie objasní, čo je „vo Veci“. Tento režisér je synom významného holandského filmového producenta a od roku 1999 sa stal jedným z najúspešnejších a najvyhľadávanejších režisérov reklamných spotov, pričom získal viacero ocenení. To, že film je vo veľkej miere napodobeninou však neznamená, že neprešiel žiadnymi zmenami.
Skupina vedcov objaví na Antarktíde zvláštnu konštrukciu. V momente, keď úspešná americká paleontologička Kate (Mary Elizabeth Winstead) odsúhlasí svoju účasť na výskume, ešte ani zďaleka netuší, do čoho sa púšťa. Vedúci výpravy (Ulrich Thomsen) je nálezom natoľko nadšený, až zabúda na opatrnosť. Práve Kate je vo filme tou, ktorá si zachováva chladnú hlavu. Každý z aktérov je však rovnako šokovaný objavom – neznámym tvorom zamrznutým v ľade, od ktorého by na začiatku určite nikto nečakal, že dokáže kopírovať akýkoľvek živý organizmus a bude sa šíriť ako vírus. Medzi účastníkmi výpravy sa stupňuje napätie a nevraživosť, pretože nikto nevie, do koho sa neznámy tvor „prevtelil“. O tom, že nejde o žiadneho obyčajného živočícha svedčí aj jedna z mnohých variant jeho podoby. Predstavte si obrovského pavúka tvoreného z tkaniva, ktorý má okrem iného dve ľudské hlavy.
Hoci je úvod filmu zaujímavý a rýchlo vás ponorí do deja, pokračovanie sa stáva nudnejším a ostáva v jednej rovine, akoby režisér trošku pozabudol na to, že práve gradovanie napätia je to, na čo diváci čakajú. Čo sa týka scén v interiéri, sú dosť chaotické a veľmi ľahko sa v nich dá stratiť. Na svoje si však možno prídu milovníci sci- fi a mysterióznych filmov, keďže o špeciálne efekty a zaujímavé prostredie tu naozaj nie je núdza. Na druhej strane určite sa nebudete dlho báť, pretože vám bude čoskoro všetko nad slnko jasné a predpokladám, že každý si už na začiatku filmu uvedomí, kto zo skupiny vedcov prežije. Absentuje tu teda veľmi dôležitý hororový prvok, ktorého snahou je predovšetkým vyvolať hrozivé napätie a nakoniec prekvapivé rozuzlenie. Ďalší z prvkov, ktoré by nebola škoda rozvinúť je tajomný kovový svet v podzemí, ktorý sa spomína len na začiatku a na konci, no nijako sa divákovi nevysvetlí súvis so zrodením hrozivého tvora, Veci.
Hudobnej genialite Morriconeho z predchádzajúcej verzie sa málokto vyrovná a hudba Marca Beltraniho stavia skôr na nenápadnosti, čo však v tomto prípade nie je na škodu. Herecké postavy sú viac-menej nevýrazné. Objavuje sa ich príliš veľa a sú ťažko zapamätateľné. Ozvláštnením je výskyt nórskych hercov, ale inak si zásadnejšie všimnete tak dve, tri postavy.
Zaujímavosťou oproti predchádzajúcej verzii (v tej sa neobjavila žiadna ženská postava) je v komponovanie ženy do pozície ústrednej postavy, i keď hlavná hrdinka by sa musela veľmi snažiť, aby sa vyrovnala Kurtovi Russelovi. Pre Mary Elizabeth Winstead to však nebola prvá „drsnejšia“ filmová rola, keďže si už predtým zahrala vo filmoch ako je Nezvratný osud 3 či Smrtonosná pasca 4. Režisér tiež vsadil na naturalistické zobrazenie utrpenia a smrti- nájdete tu totiž oveľa viac krvavých scén ako v staršej verzii. Jasným prepojením týchto dvoch filmov je scéna s bežiacim psom, ktorá sa objavuje na konci Počiatku a v úvode pôvodnej Veci.
Podobnosť detailov s pôvodným filmom je naozaj chvályhodná. Nová Vec obsahuje množstvo zaujímavých a premyslených prvkov, ktoré však paradoxne spojením nevytvárajú nič prekvapivé. Každopádne má Matthijs van Heijningen veľké plus už len za to, že sa odvážil urobiť určitú napodobeninu filmu, ktorý už má svojich fanúšikov a štandard. Nechajme sa teda prekvapiť, čo ešte pre nás tento mladý režisér pripraví.
