Veľa šťastia, pán Veľký
Nikdy nie je neskoro na rozkoš

Postaršia žena nervózne obstáva v hotelovej izbe. Prestrih na mladíka vychutnávajúceho kávu v podniku. Ešte niekoľko takýchto expozičných striedaní dvoch scén až sa ozve klopanie na dvere onej izby. Žena otvára dvere. V nich stojí spomínaný mladík. Takýmto štýlom uvádza režisérka Sophie Hyde diváka do sviežej, nehanblivej konverzačky o sexe, láske, vzťahoch, rodine, túžbe, a očakávaní – skrátka o živote ako takom. A divák bude chcieť byť bezpochyby u toho.

Hyde spolu so scenáristkou Katy Brand prišla s hutným vzťahovým kúskom (pričom ono slovko „vzťahový“ tu nezahŕňa iba romantiku a pohlavný styk) divadelného formátu. Drvivá väčšina diania sa odohráva v uvedenej izbe, ktorú kamera opustí až k záveru – aj to sa nevyberie nikam mimo hotelových priestorov. Stiesňujúce prostredie je vhodnou voľbou pre externe minimalistickú, no interne bohatú a presvedčivo podanú výmenu replík.

Mamutí podiel na tom majú samozrejme obaja hlavní (a takmer aj jediní) aktéri. Emma Thompson je Oscarom ovenčená herečka i scenáristka, ktorá kvalitatívne zapadá k mega-hviezdam ako Meryl Streep, či Frances McDormand. Nie je ergo ničím neočakávaným, že si kožu ovdovenej, prudérnej 50-tničky, ktorá nikdy nemala orgazmus a rozhodla sa s tým konečne niečo urobiť navliekla sebavedome sťa luxusné spodné prádlo. Jej výkon, prirodzenosť, ostýchavosť – to, s akou adekvátnou gráciou stavia do kontrastu frustráciu z absencie rozkoše a obavy z nového, alebo záujem o život gigola, ktorého služby si zaplatila – všetko jej veríte a súcitíte s jej nenaplnenými potrebami, životnými ľútosťami a chuťou konečne okúsiť telesné blaho.

Nesklamal ani Daryl McCormack ako Leo Grande, muž, ktorý vie ukojiť nie len fyzicky, ale i duševne. Daryl je nemenej uveriteľný a myriadu emócií, ktoré ním počas deja prúdia vyjadruje na jednotku. Ono sa zase nie je príliš čomu diviť, už v seriálovom Peaky Blinders si neraz ukradol scénu pre seba. Držím mu palce do budúcna. Za tento výkon si zaslúži minimálne pár nominácií na prestížne ocenenia. Thompson detto.

Nie je to len adekvátne poctivá práca zo strany réžie, dialógov a hercov. Sugestívna kamera, ktorá umne strieda snímaciu vzdialenosť a jemne obmieňa uhly robí taktiež svoje. Hlavne v úvodných minútach po vyššie spomenutej koláži, kedy sa Leo a Nancy len osobne zoznamujú, je krásne vidieť, ako ich kamera sníma jednotlivo (vzdialenejší záber) a počas fyzického kontaktu (blízky a intímny záber).

Veľa šťastia, pán Veľký (Good Luck to You, Leo Grande) nie je iba ďalšou v nekonečnom rade vzťahových dišpút. Je miestami citlivým a niekedy chladne priamym náhľadom za rúško zdanlivosti. Je to poctivý a nepatetický ponor do komplikovane jednoduchej vnútornej hlbiny plnej ľútosti, túžob, snov a chcenia – sexuálneho, životného, aj abstraktného.

Jednoznačne odporúčam, v podstate komukoľvek. Ide skrátka o veci, ktoré si každý z nás nosí v sebe alebo sa s nimi stretáva vo svojom živote. Možno vás dilema Nancy inšpiruje, a ak nie, stále vám tvorcovia nadelia skvelý film.

---