Vietor – dokumentárny triler
Živel a človek, komplikovaný vzťah

V Poľsku vraj každý vie, čo je to halný. Silný, ničivý vietor, čo fúka v Tatrách párkrát do roka a privádza ľudí do šialenstva. Stúpa počet násilných trestných činov aj samovrážd.

Dokumentarista Michał Bielawski spravil z víchrice hlavného hrdinu. Začína apokalyptickou montážou archívnych a pôvodných záberov veterných kalamít a telefonátov na linku prvej pomoci. „Koho samovraždu chcete nahlásiť? – Svoju.“

Bez komentára sa postupne zoznamujeme s ďalšími – ľudskými – postavami z Podhalia v poľských Tatrách. Chorľavý goral s rodinou a so statkom. Goralka-poetka-stromobjímačka. Mladá zdravotníčka. Miestny meteorológ.

Predstavujú sa v každodenných činnostiach. Treba priviesť na svet teliatko: „Ticho tam, kravy!“ Kamera sa často približuje na úroveň detailu, do intímnej zóny a zotrváva tam, zachytávajúc banálne rozhovory, drobné sklamania, radosti či nervy, zamyslenia.

Ľudské plahočenie Bielawski akcentuje panoramatickými zábermi horskej krajiny, napríklad veterných polomov. Pripomína nevypočítateľný živel. Kedykoľvek môže vyraziť z vrcholkov hôr a pohrať sa s ľudskými osudmi. Žiadne hovoriace hlavy, žiadne vysvetlenia. Iba pozorovanie, z ktorého strihom, úpravou zvuku a pridaním hudby vzniká príbehová mozaika.

Amplifikovaný sykot a hukot halného z terénnych nahrávok v týchto prestrihoch supluje napinavo-neurotický soundtrack Slováka Lukáša Kobelu. Do popredia vystupuje aj v scénach z bežného života. Stlmia sa ruchy a dialógy, disonantné elektronické efekty upozorňujú na číhajúcu hrozbu. Nie náhodou autori dávajú filmu podtitul „dokumentárny triler“.

Ďalším významným náladotvorným prvkom je sivasto-zemistá farebná paleta. Slnečné svetlo zjasňuje obraz veľmi vzácne. Celou strednou časťou dokumentu sa nesie fatalistický duch čakania na opakovanie smršte.

Halný sa vracia a s ním ako echo aj telefonáty na linku prvej pomoci. Neopakujú sa už archívne zábery, Bielawski má dostatok materiálu zo sledovania svojich protagonistov. Zdravotníčka kupokojuje muža v záchvate paniky. Poetka Tereza pomáha hasičom odstraňovať popadané stromy. Domov sa vracia pešo v noci cez zasnežený porast bičovaný vetrom. Staszkovi, goralovi s nezameniteľným klobúčikom a nadávkami, horí stodola. Oheň mu vezme dve kravky. Už budú ticho.

S pomocou rodiny a susedov Staszek odpratáva sutiny. V tichosti sedia za stolom, popíjajú, fúzatý goral si špinavými rukami zatrie slzu v oku. Aj Tereza sa pri pohľade na dokmásaný milovaný les pomaly rozplače. Rezignácia aj nepoddajnosť. Títo ľudia poznajú halného silu, ale neujdú pred ňou z Tatier. Rešpektujú ju a vždy nanovo odpracú vyvrátené stromy, strhnuté strechy vymenia za nové, slučku odložia do skrine a čakajú na ďalší poryv.

Vietor je originálna obrazovo-zvuková výpoveď o súžití a boji človeka-jednotlivca aj civilizácie s prírodou a jej najničivejšími prejavmi. Úvaha o tom, aké je naše miesto vo večnom cykle deštrukcie a obnovy. Dokument s odvážnym autorským plánom, ktorý Bielawskému vyšiel znamenite.

---