Originálny názov: The Hangover Part II
Žáner:komédia
Minutáž: 102 minút
Krajina: USA
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Todd Phillips
Scenár: Craig Mazin, Scot Armstrong, Todd Phillips
Kamera: Lawrence Sher
Hudba: Christophe Beck
Hrajú: Jamie Chung, Bradley Cooper, Liam Neeson, Zach Galifianakis, Ed Helms, Justin Bartha, Ken Jeong, Todd Phillips, Jordan Bobbitt, Tanner Maguire, Mike Tyson a ďalší
Režisér Todd Phillips už dekádu v pravidelných intervaloch obohacuje komediálny žáner. Veľmi preferované sú najmä jeho prvotina Road Trip, či vydarený Starsky & Hutch. Pred dvomi rokmi potešil fanúšikov znova. Snímku Vo štvorici po opici, šialený príbeh kvarteta kamarátov, ktorí sa po riadnej rozlúčke so slobodou prebúdzajú v lasvegaskom moteli nepamätajúc si čo sa stalo predošlú noc a chudobnejších o jedného člena, okorenil tým správnym mixom zábavnosti a inteligentného humoru. Do istej miery veľmi originálny počin divákov mimoriadne zaujal a stihol popritom aj poriadne zarobiť. No skôr ako sa slávil úspech, o pokračovaní bolo dávno rozhodnuté a tento rok Phillips prichádza s „opicou“ na scénu znova.
Tentokrát Stu (Ed Helms), Phil (Bradley Cooper), Alan (Zach Galifianakis) a Doug (Justin Bartha) zamieria zo Sin City do Thajska, kde sa sympaťák Stu bude ženiť. Po zážitkoch vo Vegas odmieta rozlúčku so slobodou, ale podivnými udalosťami (opäť Alanova medicína) sa znova všetko zvrhne a parťáci majú ráno mega okno, ozajstnú malú opičku, nahého Mr.Chowa (Ken Jeong) v obývačke a samozrejme aj chýbajúceho člena. Tým však tentokrát nie je Doug, ten si totiž spokojne hovie v moteli, ale mladší brat Stuovej nastávajúcej Teddy. Navyše sa nenachádzajú ani tam, kde začali nasávať, ale v Bangkoku. A kedže Stu to má u budúceho svokra riadne nahnané, záchranná akcia naberá na obrátkach. S vetou „this can‘t be happening again“ sa vydávajú po stopách minulej noci v búrlivom Bangkoku.
Táto vetička údivu sa dá bohužiaľ uplatniť i na film ako taký. Pokračovanie totiž po dramaturgickej stránke kopíruje svojho predchodcu. Už zo samotného úvodu i zo zopár náražiek je enormne cítiť táto metóda. Šablóna, ktorou jednotka potešila, je znova použitá, len je prestriekaná exotickejšími farbami ázijského kontinentu a obohatená novými postavami (výborný Paul Giamatti ako detektív Interpolu). Moment prekvapenia a elegancia akou partia riešila situácie predtým je len škriekaním a nezmyselným pobehovaním s priam detinským „prečo?“ a „ako?“. To, čo pôsobilo originálne, svižne a nenútene je len schematicky využité, ťažkopádne a v istých momentoch priam silené. Predvídateľnosť diania je na vysokej úrovni a spozorovateľné je i opakovanie niektorých scén či prvkov filmu len v novom outfite (nájdenie Mr.Chowa v miestnosti na ľad, ďalšie zviera, striptérka na bangkokský spôsob). Fabula jednotlivého odhaľovania dejových súvislostí vyvrcholuje účelovo – nelogicky rýchlym finále.
Humorná stránka filmu je značne zvrátenejšia, čo automaticky ale neznamená, že i vtipná. Umelé znásilňovanie vtipu ho ťahá to šedého priemeru moderných komédií. Istotne sa vyskytne pár mimoriadne vtipných a úsmevných momentov (Stu a striptérka), poväčšine však ide o nevýrazné šplechy. Zatiaľ, čo pôvodne bol mierne divné „dieťa“ Alan najsviežejšou zložkou filmu vďaka krajne nekonvenčnému humoru, v sequeli z neho samoúčelnosť niektorých vtipov robí iritujúceho hlupáka.
Sequel teda doplatil na nepísané pravidlá Mekky filmu. Monotónnosť, ktorá nahradila originalitu a gráciu má aj svoje svetlé momenty, ale spev Mikea Tysona v záveru to istotne nie je. Jediná náplasť na dušu sa naskytá v záverečných titulkoch, znova obohatených o fotokoláž z „jednej noci v Bangkoku“, no cesta k nej je strastiplná a ubíjajúca. I to podtrhuje, že sa dvojka stala chabým odvarom svojho predchodcu. Zostáva len dúfať, že avizivané tretie pokračovanie nebude opakovaním opakovaného vtipu.
