Vojna svetov

Takže, táto recenzia bude trošku zvláštna, pretože si v nej budeme rozoberať to, čím by mal disponovať každý správny (americký) veľkofilm. A hlavne to, ktoré tieto vlastnosti dobrého spektákla Vojna svetov má, alebo nie.

Kvalitný príbeh

Knihu Vojna svetov napísal H.G. Wells v roku 1898 a zobrazil v nej útok technicky vyspelých Marťanov na Zem. Kniha sa stala dosť populárnou, ale najviac ju preslávila istá rozhlasová inscenácia. V roku 1938 vtedy ešte neznámy herec a režisér Orson Welles (jeho najznámejším filmom je geniálny Občan Kane) spôsobil v USA davovú psychózu. Celú knihu spracoval, ako keby naozaj Marťania pristáli na Zemi a on o tom robí reportáže z miesta diania. Inscenácia bola tak sugestívne a vierohodne podaná, že niektorí z tých, ktorí si nezapli rádio na začiatku programu, boli zdesení a mnohí z nich sa aj začali skrývať. Welles bol po skončení vysielania programu obvinený zo šírenia poplašnej správy, ale nakoniec ho neuznali vinným. Príbeh bol ešte populárnejší, a tak sa teraz v kinách po celom svete premieta jeho druhé filmové spracovanie svetoznámym Stevenom Spielbergom (prvé je z roku 1953).

Ray Ferrier je v podstate flákač, ktorý neuspel v manželstve a najviac sa stará o svoju prácu, jedlo a iné veci ho veľmi nezaujímajú. Na jeden víkend mu ex-manželka „požičia“ ich dve deti, rebelujúceho teenagera Robbieho a malú, hystericky reagujúcu dcéru Rachel. Deti, ktoré nemajú k otcovi nejako extra dobrý vzťah, sa z pobytu veľmi netešia. Ale potom príde jeden moment a všetko sa zmení. Nad mestom najprv vypukne čudná búrka a následne zo zeme začnú „vyrastať“ mimozemskí roboti, ktorý hneď začnú naplno využívať svoje laserové zbrane a spaľovať nevinných Američanov. Ray sa rozhodne s deťmi utiecť, aby prežili túto skazu.

Takto sa začína scenár na základe knihy, ktorý napísali Josh Friedman a David Koepp s tým, že takmer všetko pozmenili. Dej preniesli do terajšej Ameriky a doplnili napríklad zlyhanie elektrických prístrojov. Takisto na základe Spielbergových zvyklostí prerobili hlavného hrdinu na nezodpovedného otca rodiny, ktorý koná zo začiatku úplne sebecky (Spielberg sa vyjadril, že postava vznikla na základe jeho vzťahu s vlastným otcom). Hlavná postava je oproti knihe úplne vymenená. A takisto scenáristi ozvláštnili prvú polhodinu filmu zaujímavými dialógmi, ktoré vcelku nudný úvod robia aspoň trochu humorný.

Dobrý režisér s predstavivosťou a šikovní pomocníci

Takže tým režisér nie je nikto slávnejší ako Steven Spielberg, ktorého vám dúfam nemusím predstavovať. Spielberg má veľmi zaujímavý štýl. V jeho filmografii sa striedajú filmy, ktoré zaujmú myšlienkou a celkovým vyznením (Schindlerov zoznam), filmy zábavné (séria Indiana Jones), filmy, ktoré sú milé a pre celú rodinu (E.T. mimozemšťan) alebo akčné veľkofilmy (Jurský park, Zachráňte vojaka Ryana). Vojna svetov je poňatá ešte nezvyčajnejšie, keď ju porovnávame so Spielbergovou predchádzajúcou tvorbou. Už len to, že jeho filmy, ktoré sa točia okolo mimozemšťanov (E.T. mimozemšťan, Blízke stretnutia tretieho druhu), vykresľujú potvory z vesmíru ako mierumilovných tvorov, ktorí nám nechcú ublížiť, no vo Vojne svetov sú to naopak krvilačné príšery.

Hlavné postavy sa chovajú reálne od začiatku do konca, a tak sa z nich vôbec nevykľuje nejaký superhrdina (ako to už v podobných veľkofilmoch býva). Útokom mimozemšťanov sa film stáva katastrofickým (čo z príbehu aj logický vyplýva), len s tým rozdielom, že sa zameriava na Rayovu rodinu a veľkolepé ničenie, na aké sme z iných katastrofických filmov zvyknutí, takmer vôbec nevidíme (až na prvý útok mimozemšťanov, ktorý je v traileri a pomocou neho si každý vytvoril názor, že to bude iba ďalší katastrofický film). Ďalší rozdiel od iných katastrofických filmov je v tom, že kamera sníma hlavne správanie sa ľudí počas takejto katastrofy. Skúma to, ako sa tvorí panika (jedná scéna napríklad vyzerá skôr ako útok zombíkov, nie ľudí) a čoho sú schopní egoistickí členovia ľudstva pre vlastnú záchranu.

Film sa znova zmení, keď sa Ray dostane spolu s Rachel do suterénu domu Harlana Ogilvy, ktorý sa rozhodol bojovať proti mimozemšťanom vlastnou taktikou. Táto časť sa odohráva iba v suteréne a mne osobne značne pripomínala Shyamalanov film Znamenia (asi to bude tým suterénom a mimozemšťanmi vonku a čiastočne aj záverom). A tu práve Spielberg vkročil na parketu, ktorú nemá veľmi zmapovanú (aj keď také Čeľuste boli v niečom podobné), a to sú thrilerové a občas aj hororové prvky. A to preto, že mimozemšťania sú zvedaví a ľudia si svoje rozpory vedia riešiť často iba vyhrotenými situáciami. Táto časť sa mne osobne páčila najviac, lebo majster režisér je jednoducho v týchto situáciách vynikajúci.

V tejto časti sa mení aj vzťah medzi Rayom a malou, neuveriteľne hystericky reagujúcou Rachel. Rachel sa ku svojmu otcovi začne utiekať, aby ju chránil a Ray následne robí všetko, čo sa dá, aby ju zachránil. Po časti v suteréne rýchlo nasleduje koniec. Koniec, ktorý množstvo ľudí prekvapil. A to hlavne z toho dôvodu, že Spielberg (spolu so scenáristami) si Wellsov príbeh značne upravil pre modernú dobu, ale záver zanechal taký, aký je v knihe. A to pôsobí ako kosa na kameň oproti zvyšku filmu.

Ďalšiu vec, čo by som chcel na filme pochváliť, sú niektoré vynikajúco vygradované scény. Napríklad mŕtvoly v rieke sú skoro taký silný obraz ako niektoré scény zo Schindlerovho zoznamu. Ale Spielberg vie, ako na to. Obklopil sa svojimi osvedčenými ľuďmi, ako je skladateľ John Williams, strihač Michael Kahn a najmä kameraman Janusz Kaminski. Ten odviedol obzvlášť dobrú prácu, ako vidieť napríklad pri scéne úteku autom z mesta, kde kamera najprv zaberá rodinku v aute, potom prejde k utečencom a nakoniec zoberie rodinku znova do záberu. Ešte jedna vec je na realizácii Vojny svetov zaujímavá. Celý film je pre Spielberga v nezvyklých tmavých farbách a na niektorých ľudí pôsobí depresívne.

Zaujímavo sú do filmu vložené zvukové efekty spolu s hudbou. Hudba Johna Williamsa je už tradične vynikajúca a výborne sa hodí, aj keď nie je až tak často použitá. A čo sa týka zvukov, tie sú jednoducho skvelé a podľa mňa si spolu s kamerou zaslúžia Oscara.

Bombastické vizuálne efekty a dychberúca akcia

Každý správny americký veľkofilm musí mať vynikajúce efekty, bez nich to jednoducho nejde. Ale aj v tomto je Vojna svetov trochu zvláštna, pretože hoci sú digitálne efekty na vysokej úrovni, sú viditeľné v menšej miere ako v iných veľkofilmoch (neuvidíme tu scény ničenia symbolov USA ako napríklad v Dni nezávislosti). Jednoducho, efekty netvoria základ filmu (ako to v niektorých akčných filmoch býva), pôsobia len na dotvorenie dojmu. Efekty sú výrazné napríklad v scéne prvého útoku mimozemšťanov, kde najprv symbolicky padne kostol a následne sa rozpadne asfaltová cesta. Ďalej efekty vidno už iba na mimozemských trojnožkách.

S akciou to Spielberg takisto nepreháňa, keďže film je skoro komornejšia dráma, ktorá až tak nestavia na efektnosti, ale skôr na pocitoch, myšlienkach a nádherných scénach. A hlavne Spielberg uplatňuje starý známy princíp, že najviac sa bojíme toho, čo nevidíme. Ničenie planéty hordou mimozemských strojov je len akoby kulisa pre príbeh.

Neohrozený hrdina

Ako som už spomínal, Ray Ferrier nie je vôbec superhrdina, ktorý by sám zachránil celý svet. Jemu ide o to, aby zachránil svoju rodinu a zachrániť celý svet nie je nič preňho. Kontrastuje mu syn Robbie, ktorý má divnú vnútornú potrebu zapojiť sa do boja proti útočníkom. Otec ho od tejto pre mňa nepochopiteľnej potreby odrádza, ale on aj tak ide podľa seba. Takže hrdina vo Vojne svetov je skôr opak hrdinov, na ktorých sme si z iných blokbastrov zvykli. A to je iba dobré.

Dobrí herci (a hlavne hollywoodske hviezdy)

Asi už viete, že hlavnou hereckou hviezdou Vojny svetov je Tom Cruise, ktorý nie je zvlášť dobrým hercom, ale je veľmi populárny a isto prilákal do kín množstvo divákov. Aj keď s jeho herectvom to nevyzerá najlepšie, podľa mňa podáva vo Vojne svetov po Magnólii svoj druhý najlepší výkon. Tomovi sa už raz spolupráca s Stevenom Spielbergom vyplatila, keď spolu nakrútili vynikajúce sci-fi Minority Report.

Herci, ktorí hrajú detské úlohy, sú trochu zvláštni, pretože napríklad predstaviteľ Robbieho, Justin Chatwin, je na plátne len veľmi krátko a zase Dakota Fanning je tam občas až veľmi dlho. Dakota, ktorá je považovaná za najlepšiu detskú herečku súčasného Hollywoodu, úplne prehráva a jej hysterické správanie ide občas dosť na nervy. Ale to bol asi Spielbergov cieľ. Z ďalších hercov stojí za spomenutie Tim Robbins v úlohe vyšinutého majiteľa suterénu, kde sa časť filmu odohráva.

Patriotizmus (myslím tým hlavne ten americký:-)

Tak tu zase Vojna svetov vybočuje z radu bežných veľkofilmov. Neuvidíte v nej žiadne zábery na americké symboly, žiadne zábery, ako rieši situáciu americký prezident a USA ani neboli napadnuté ako prvé (čo je niečo nemysliteľné pre akčné blbosti producenta Bruckheimera). Americký patriotizmus je vidno len na radových domoch v štvrti, kde Ray býva a ešte v jednej scéne, keď rodinka pozerá televíziu. Tesne predtým, ako mimozemšťania napadnú ich mesto, vidia, že takéto hrozivé búrky sa odohrávajú na Ukrajine, ale ich to vôbec netrápi, kým to nepríde k nim.

Záver

Ja som bol Vojnou svetov veľmi milo prekvapený, čakal som príšerne patriotický katastrofický film, ale videl som niečo iné. Spielberg mixuje úplne odlišné žánre. Uspokojila ma hlavne trilerová časť, reálnym hrdina a aj pohrávanie sa s myšlienkou, čo sú schopní ľudia urobiť pre vlastnú záchranu. Nechýbali mi prehnané akčné scény a jedine ma sklamal záver, ktorý bol nečakaný, rýchly a narúšal atmosféru budovanú od začiatku.

---