Vojnoví psi

Na začiatok je nutné povedať, že tento film je príbehom nemorálnym, nechutným, ale určite nie nezvyklým. Ide v ňom totiž o predaj zbraní a tie sú, ako iste viete, určené na zabíjanie. Zvlášť vo vojnových konfliktoch, ktorých máme na svete vždy niekoľko.

Vojnoví psi sa dovalili do kín s mohutnou kampaňou a trailermi, ktoré boli rozporuplné v žánrovej vymedzenosti. Spočiatku to vyzeralo na akýsi cynický thriller, neskôr na nadupanú komédiu s ilegálnym obchodom so zbraňami v pozadí. Oficiálny text distribútora hovorí o čistokrvnej komédii, s tým sa však nedá úplne stotožniť.

Režisér Todd Phillips sa preslávil trilógiou Vo štvorici po opici. Najmä kvalitný prvý diel zanechal po celom svete dobrý dojem a hoci pokračovania už podobnú úroveň nedosiahli, stále ide o akúsi povinnú jazdu pre všetkých fanúšikov filmovej zábavy. Pri Vojnových psoch nám servíruje o čosi menej humoru, hoci prítomnosť Jonaha Hilla je často vtipná už sama o sebe.

V takmer dvojhodinovej snímke je nám predkladaný príbeh, ktorý vznikol podľa skutočných udalostí. Iste, pritiahnutých za vlasy a našuchorených tak, aby to bolo oveľa lepšie stráviteľné. Spočiatku je divák svedkom atraktívneho prebývania v Miami spojeného so znovuobnovovaním dávneho kamarátstva medzi starými „parťákmi”. Po rokoch sa stretávajú David Packouz (Miles Teller) a Efraim Diveroli (Jonah Hill) na pohrebe známeho. Kým prvý z nich masíruje bohatých chlapov na pobreží slnečného mesta, aby si pre seba a svoju priateľku mohol dovoliť tie najzákladnejšie veci, Efraim sa chváli peniazmi, autom, zbraňou, ale aj obchodníckym talentom. No a to by v tom bol čert, ak by títo dvaja niečo nevymysleli!

Ak by vám celé „podnikanie” prišlo príliš nepravdepodobné, scenár ponúka aj niekoľko vysvetlení zákonov a právnych kľučiek, ktoré obchody so zbraňami pre malých podnikateľov umožňovali. Po prvom dobrom kšefte sa dvojica neprestáva usmievať – a ani na to nemá dôvod, obaja si žijú luxusný život. David sa musí starať o rodinu a Efraim o šéfovanie firme. To najzásadnejšie – životný obchod a dodávka zbraní za neskutočné milióny, na seba nenechajú dlho čakať. No a, ako to už býva, to čo vyzerá spočiatku príliš jednoducho so sebou prinesie neskutočné komplikácie, pričom v stávke nie je len pobyt za mrežami…

Zápletka možno na prvé počutie neznie lákavo. Ako obyčajný thriller by sa Vojnoví psi zrejme nedočkali veľkej pozornosti. Namiesto toho je nám humor dávkovaný v obstojnom množstve už od začiatku. Hlášky medzi ústrednou dvojicou fungujú (najmä zo strany Jonaha Hilla), treba sa však mať na pozore, ak plytký, vulgárny a nechutný humor nie sú úplne vašou šálkou kávy.

Postava Efraima je azda tým najzaujímavejším prvkom celej snímky. Jeho podivný smiech je useknutý v tej správnej chvíli na to, aby bol okrem zabávača vykreslený aj ako drsný vyjednávač a obchodník. Naopak, s castingom na hlavnú postavu si mohli tvorcovia dať aj viac roboty. Miles Teller síce nebol zlý, niekoľko emocionálnych prejavov z jeho strany sme si však prakticky museli domyslieť. Priestor, ktorý vo filme dostal, mohol využiť oveľa lepšie. O tom, že David je postava naivná, nás viac presviedčať nemusel. Trošku presvedčivejšie „tvárenie sa” vo vypätých situáciách by filmu aj postave dodalo na autentickosti, pre nevyužitý potenciál tak zostáva v popredí zas a znova Jonah Hill.

Ak by sme film rozdelili na tretiny, tá najzaujímavejšie je prostredná. Scéna z obchodnej cesty do Iraku patrí medzi to najvtipnejšie a zároveň najnapínavejšie z celého filmu. Dejovo by zrejme jej nasadenie neskôr zrejme nesedelo, je však škoda, že nasledujúce momenty už latku, ktorú nastavila (či už v emocionálnej, strihovej, akčnej alebo zábavnej rovine), nedokázali preskočiť.

Záverečná časť už nebola o vtipoch, ale o vážnych veciach. Práve táto sekcia bola najväčším sklamaním a dôkazom, že Vojnoví psi svoj potenciál nevyužili naplno. Vysvetlenie a rozlúštenie celej zápletky prišlo prirýchlo a (možno aj vinou strihača) so sebou prinieslo niekoľko logických chýb. Nebudeme spoilerovať, v samotnom „morálnom ponaučení na záver” však mnohých určite (nepríjemne) prekvapí výsledný rezultát pre oboch podnikavcov.

Ťažká téma bola tak trochu nad sily režiséra, pretože Vojnoví psi mohli byť viac než len letnou oddychovkou. Mali dostatok humoru, niektoré slušné herecké výkony, nadupaný soundtrack či neortodoxné miesta, kde sa dej odohrával (Albánsko, Jordánsko, Irak). To všetko však nestačilo na to, aby sa nakoniec neskĺzlo do prirýchleho konca, ktorému chýbala šťava, emócie, napätie či dotiahnutie celého prípadu do prešpekulovaného výsledku.

Na rozbušku kinohitu tak tvorcovia nešliapli a namiesto toho prinášajú nadpriemerne dobrú snímku, na ktorú však zrejme čoskoro zabudnete. Nevyužitého potenciálu je škoda. Avšak nevidieť tento film by bol snáď ešte väčší prúser.

---