Originálny názov: War Horse
Žáner: vojnová dráma
Minutáž: 146 minút
Krajina: USA
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Steven Spielberg
Scenár: Lee Hall, Richard Curtis, Michael Morpurgo
Kamera: Janusz Kaminski
Hudba: John Williams
Hrajú: Jeremy Irvine, Peter Mullan, Emily Watson, Niels Arestrup, David Thewlis, Tom Hiddleston, Benedict Cumberbatch, Celine Buckens, Toby Kebbell, Patrick Kennedy a ďalší
Nakrútiť príbeh o chlapcovi a koňovi v priebehu vojny bez toho, aby z neho vyžaroval prehnaný sentiment, nie je jednoduché. Steven Spielberg na jednej strane stavil na film, ktorý sa bude vynímať na domácich obrazovkách, na druhej strane však mnohým z nás napadne, že Vojnový kôň nie je taký, akého sme čakali. Snímka je adaptáciou detského románu Michaela Morpurga a divadelnej hry Nicka Stafforda.
Albert (Jeremy Irvine) je chlapec z chudobnej farmárskej rodiny. Jeho permanentne opitý otec jedného dňa dovedie domov drahého jazdeckého koňa napriek tomu, že potrebujú ťažného na obrábanie pôdy. Medzi Albertom a Joeym, ako ho pomenoval, vzniká krehký vzťah plný dôvery. Harmóniu naruší nečakaný oznam – začala sa vojna. Pre chlapca a jeho koňa to znamená odlúčenie. Joey je predaný do vojska a putuje z rúk do rúk neznámych ľudí. Väčšinu vojakov osud koňa nezaujíma, pretože vojna berie všetko a všetkým. Vždy sa však nájdu ľudia s dobrým srdcom a spolu s veľkou dávkou šťastia na takých Joey zakaždým narazí. Tento motív pripomína príbeh Čierneho krásavca režisérky Caroline Thompson, v ktorom musí kôň rovnako okúsiť nástrahy sveta ľudí, aby sa opäť vrátil k pôvodnému majiteľovi.
Spielbergovi nešlo o vykreslenie vojny, do popredia stavia emócie a predovšetkým vzťah, ktorý môže vzniknúť medzi človekom a koňom. Ľudia sa v príbehu stávajú vedľajšími, zaostrené je na hrdinského Joeyho a jeho putovanie. Prvá vec, ktorá na filme môže odradiť, je prisudzovanie ľudských vlastností zvieraťu. Scéna, pri ktorej Joey ukazuje druhému koňovi ako si nasadiť chomút, mi pripadá trochu pritiahnutá za vlasy. Na druhej strane scénu, v ktorej uháňa Joey spustošenou krajinou, považujem za mimoriadne silnú a výpovednú.
Napriek prehnanému pátosu treba oceniť hudbu, výpravu a technické spracovanie, na ktorom si režisér dal skutočne záležať. Vojnový kôň si určite zaslúži kritický pohľad. Verím však, že si nájde svoje publikum a v určitých kruhoch sa stane obľúbeným. Vďaka značnej miere infantilnosti a gýčovitosti si pravdepodobne snímka nájde svoje miesto najmä u maloletých divákov. Motív rozprávky sa totiž nedá prehliadnuť. Už len pravdepodobnosť toho, že chlapec s koňom sa znova stretnú, je takmer nulová. V istom momente však začne príbeh nudiť, pretože 146 minút si môžu dovoliť naozaj len niektoré filmy.
Paradoxom je, že najskôr sa o kone vo vojne nikto nezaujíma a zrazu sa v závere filmu idú vojaci potrhať o to, ktorý z nich pomôže Joeymu dostať sa z ostnatého drôtu. A to hovorím o vojakoch nepriateľských vojsk, ktorí si pri tejto príležitosti podajú ruky… Ide o typický rodinný film, ktorý by pokojne mohol byť nakrútený o tridsať rokov skôr. Priniesol do kinematografie pohľad na vojnu inými ako ľudskými očami, ale inak nie je ničím výnimočný. Musím priznať, že ma v tomto prípade príbeh s konským hrdinom sklamal. Jednoznačne ide o film, ktorý vás dokáže dohnať k slzám, ale to ešte nezvyšuje jeho kvalitu.
