Vojvodkyňa

Originálny názov: The Duchess

Žáner: historická dráma
Minutáž: 110 minút
Krajina pôvodu: Veľká Británia / Taliansko / Francúzsko
Rok: 2008
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Saul Dibb
Scenár: Jeffrey Hatcher, Anders Thomas Jensen, Saul Dibb
Kamera: Gyula Pados
Hudba: Rachel Portman
Hrajú: Keira Knightly, Ralph Fiennes, Charlotte Rampling, Dominic Cooper, Hayley Atwell

Adaptácia biografického bestselleru Amandy Foremanovej je historickou drámou, portrétom nielen jednej výnimočne krásnej, múdrej a pokrokovej aristokratky, ale hlavne obrazom doby, v ktorej sa mladé slečny vychovávali v mylnej predstave o tom, čo je láska a manželstvo; vychovávali sa v dobrých spôsoboch, vychovávali sa, aby reprezentovali a aby vedeli, kde je ich miesto a nikdy neprekročili vlastný tieň. A vôbec to neznie naivne a povrchne. Ak toto je jediná realita, ktorú poznáte, nemáte dôvod o nej pochybovať, kým sa na vlastnej koži nepresvedčíte, že nerovnoprávnosť degraduje ženy len na kus nábytku, ktorý je úplne podriadený vôli majiteľa – manžela.

Georgiana mala len sedemnásť, keď si vzala vojvodu Williama Cavenisha z Devonshire, muža na jednej strane inteligentného a vplyvného, ale žiaľ rezervovaného a drsného. Ona čakala, že strávi život po boku niekoho, s kým sa bude deliť nielen o lôžko, ale aj o myšlienky a vzájomnú náklonnosť. On očakával len splnenie zmluvy – syna, dediča. Už krátko po svadbe sa Georgiana musí zmieriť s manželovými úletmi a to, čo je chýba doma, nachádza medzi Londýnskou smotánkou a v hazarde. Prekvapivými účesmi, nápaditými róbami a bystrým rozumom sa stane obdivovanou „celebritou“ osemnásteho storočia.

Film však ponúka viac, než len pozlátku honosných slávností a večierkov. Veľmi citlivo a úprimne ukazuje Georgianino postavenie v manželstve bez lásky a v spoločnosti, ktorá toleruje mužovu neveru, ale žene nedovolí diskrétne nájsť vlastné šťastie. Dráma je prísne strážená medzi múrmi monumentálneho panstva, ktorého dekoratívna architektúra stelesňuje pre vojvodkyňu zlatú klietku. Šaty, ktoré Georgiana nosí ako jediný prostriedok sebavyjadrenia, sú vytvorené s veľkým talentom a dôslednosťou (mnohé sa inšpirovali dobovými zobrazeniami vojvodkyne), o čom svedčí aj zisk Oscara za kostýmy. Každý záber je komponovaný ako dokonalá fotografia, čo v divákoch zanechá výrazný estetický dojem, ale na druhej strane vytvára medzi nimi a filmom vákuum a odmeranosť, pre ktorú môže byť veľmi ťažké stotožniť sa s prežívaním postáv.

Hudobná zložka málokedy slúži ako niečo viac, než doplnok atmosféry. Najdôležitejšie miesta filmu zostávajú hluché – čo samozrejme v mnohých filmoch funguje a umocňuje situáciu, v tejto snímke sa bohužiaľ málo sugestívna hudba pridáva k prvkom, ktoré neúmyselne odcudzujú diváka. Napriek tomu je film remeselne zručne urobený a hlavne vybavený kvalitným scenárom, ktorý dej veľmi dobre graduje (hoci osobne by sa mi páčil výraznejší koniec, ale túto maličkosť snímke odpúšťam, pretože si chcela zachovať autentickosť – life simply goes on).

Film Vojvodkyňa je postavený na skvelých hercoch a tento precízne postavený domček z kariet sa nikdy ani na chvíľu nezachveje. Ľahko by sa mohli mnohé postavy v rukách iných hercov premeniť na dvojrozmerné čiernobiele figúrky: Keira Knightly už vo filmoch Pokánie a Pýcha a predsudok dokázala hodnoverne zahrať postavy v celej ich hĺbke a ani teraz nesklamala aj napriek tomu, že podľa mňa bola v úlohe matky trochu neistá; Ralpha Fiennesa bolo potrebné prehovárať práve pre obavy, aby sa jeho postava nezredukovala na klasického záporáka – s radosťou oznamujem, že aj keď je tento postave venovaný len malý priestor a je (podľa mňa) viac než opovrhnutiahodná, Fiennesovi sa podarilo dodať jej ľudskú tvár. Ústrednej dvojici, ktorá na plátne vytvára zajuímavú dynamiku, sekundujú menej známi ale rovnako zdatní herci ako Charlotte Rampling v úlohe Georgianinej matky, Dominic Cooper ako Georgianina osudová láska a Hayley Atwell, Williamova životná partnerka a zároveň (prekvapivo) jediná skutočná priateľka vojvodkyne.

Čo dodať? Film ma bavil, zaujal a aj dojal – ale to všetko možno len vďaka tomu, že témy slobody sebaurčenia a rovnoprávnosti pohlaví boli pre mňa vždy citlivé. Preto film niečo povie len tomu, kto je ochotný počúvať, vnímať a premýšľať a nie len bezducho sledovať. A to je problémomom, lebo ako som spomenula vyššie, Vojvodkyňa má ťažkosti nadviazať kontakt s divákom, a tak si ani zďaleka nezíska toľko fanúšikov, koľko by si zaslúžila.