Volavka

Originálny názov: Wu jian dao
Žáner: akčný, krimi, dráma, trilera
Minutáž: 97 minút
Krajina pôvodu: Hongkong
Rok: 2002
Prístupnosť: MP 18

Réžia: Wai-keung Lau, Siu Fai Mak
Scenár: Felix Chong, Siu Fai Mak
Kamera: Yiu-Fai Lai, Wai-keung Lau
Hudba: Kwong Wing Chan
Hrajú: Andy Lau, Tony Leung, Anthony Wong Chau-Sang, Eric Tsang, Kelly Chenová, Edison Chen

Hoci sa Volavka (2002) stala slávnou až po americkom remake z roku 2006 v réžii Martina Scorseseho a produkcii Brada Pitta, niektorí diváci ju vystopovali dávno pred ním a už vtedy vedeli, o aký neobyčajný film ide. Hneď na úvod chcem upozorniť, že úlohou tohto textu nie je porovnať obidva filmy.

Len si to predstavte: v meste žijú dvaja na smrť znepriatelení muži. Jeden velí policajtom, druhí mafiánom. Vedia, že akonáhle bude mať jeden z nich príležitosť, toho druhého zabije. Je to vojna. Nie úplne otvorená, ale o to beštiálnejšie chladnokrvná a inteligentne napínavá. Potom mafián dostane nápad: z ulice vytiahne chlapca, vychová ho, stane sa jeho „druhým otcom“ a pošle ho študovať na policajnú školu. Je to dlhodobá investícia. Po rokoch sa úspešný mladík s úžasnou budúcnosťou dostáva čoraz vyššie do policajného zboru. Gratulujem, máte špeha. Vtip je v tom, že v rovnaký čas napadne policajnému kapitánovi, vášmu úhlavnému nepriateľovi, poveriť svojho najlepšieho chlapa úlohou infiltrovať sa do vášho gangu. Vďaka kapitánovej a špiclovej trpezlivosti a dokonalému utajeniu (o infiltrácii viete len vy dvaja, plus minister… ktorý však práve zomrel) sa mladý policajt behom niekoľkých rokov stane dôvernou súčasťou podsvetia. Lenže kým kapitán i mafián hrajú hru v čoraz väčšom štýle, obidvaja muži, rovesníci, zabúdajú, kým boli kedysi a nevedia, či to, kým sú teraz, znamená, že taký sú aj naozaj, alebo je to stále iba hra…

Volavka hravo uniká žánrovej škatuľke ´akčný triler´ prípadne ´kriminálka´ a osobitým režisérskym vedením a skvelým scenárom (s vynikajúcimi dialógmi a nečakanými zvratmi) je docielená mystická, zadumaná až poetická atmosféra, ktorá vynikne počas rozhovorov vysoko nad ulicami rušného veľkomesta, na čom má zásluhu tajomná hudba a kameraman, ktorého práca akoby ani nepochádzala z nášho sveta.

Scenár je v prípade cenenej a zbožňovanej Volavky nadpriemerný. Tvorcovia sa vo svete policajných i gangsterských praktík nestrácajú, naopak, celkom by ma zaujímalo, či niektorí z nich nepôsobil v jednej, prípadne druhej sfére. V len na prvý pohľad prekombinovanom príbehu sa nestratíte, všetko je jasné, len s tými motiváciami dvoch mladých (anti)hrdinov je to ťažšie – ale to preto, že rovnako ťažké to majú oni sami. Komu držať palce, keď gangster je dobrák od kosti a mafián na vysokom policajnom poste je iba verný svojmu „otcovi“? Aby sme mali rozhodovanie ešte ťažšie, sú obidve úlohy obsadené vynikajúcimi hercami (Andy Lau a Tony Leung), ktorí sú sympatickí a sústredení na svoju prácu. Rovnako dobre sú obsadení ich „otcovia“. Medzi hercami je chémia a ženy, obsadené vo viac ako skromnom počte, divákovi nechýbajú.

Práca s napätím dosahuje majstrovské výšky, z ktorých neexistuje pád. Keďže diváci vedia to, čo niektoré postavy, ale väčšina postáv nevie to, čo vedia iné postavy (no možno niečo tušia), vytvára sa kus napätia. Mojou najobľúbenejšou scénou je v tomto smere nie ani tak pád zo strechy, ale nedočkavým napätím naakumulovaná scéna „spoločnej večere“. Ktorú Scorsese – na vlastnú škodu? – do svojho inak kvalitného remake neumiestnil.