Vražda v divadle
Žiadne unáhlené závery

Detektívky, v ktorých sa hľadá páchateľ z limitovanej množiny podozrivých, chytajú druhý dych. Môže za to aj megahit Knives Out (2019). Ten pred troma rokmi bral kiná útokom a triumfoval vďaka sviežemu poňatiu žánrových trópov. O podobný vánok sa pokúša aj celovečerný debut Toma Georgea. Darí sa mu to. Problém tohto kúsku spočíva inde – v základoch.

V súčasnosti sa čoraz viac tvorcov uchyľuje k tzv. meta poňatiu. Mohli sme to vidieť u posledného Matrixu (2021), zaoberala sa tým aj zápletka Unbearable Weight of Massive Talent s Nickom Cageom (2022) a inak to nebude ani v prípade Vraždy v divadle (v origináli See How They Run). Metóda spočíva v úmyselnom a dôvtipnom parodovaní daných reálií, žánru, alebo klišé. Dej lemujú paradoxy a irónia. George a spol. na to idú skrz postup „film vo filme“. Ústredná zápletka sa totiž točí okolo vraždy filmového režiséra. Ten dostal na starosť natočiť adaptáciu divadelnej hry, ktorá je variáciou na detektívky. Tvorcovia idú dokonca tak ďaleko, že onú predlohu hry napísala Agatha Christie.

Treba uznať, že toto ozvláštnenie sa vypláca. Okrem inovatívneho poňatia dodáva parodická zložka filmu vlastnú tvár a odlíši ho od konkurencie. Popri inteligentnom rámovaní je devízou i práca so strihom a kamerou. Delený obraz zaujme. Takýmto štýlom dostávame buď kompozíciu viacerých scén, prípadne jednu a tú istú scénu z rôznych perspektív. Hravosť je tunajšie heslo.

Napriek tomu ide len o zľahka nadpriemernú záležitosť. Prečo? Doteraz sme analyzovali formu. Chyby prichádzajú s obsahom. Dej je príliš prostý. K tomu je podaný (až na občasné výnimky) sucho. Nebyť krátkej stopáže a vizuálnej barličky, na scénu by vkročila nuda. Zápletka je málo košatá, polovica podozrivých odignorovaná, úskokov, ktoré majú zneistiť diváka, primálo. Scenár pôsobí ako úvodný koncept, nie hotový produkt.

To sa potvrdzuje aj u hlavnej hereckej dvojice. Inšpektor hraný Samom Rockwellom je trestuhodne zanedbaný. Jeho charakter stojí na nálepke „rozvedený alkoholik“. Žiadna zvláštnosť ohľadom vyšetrovacej metodiky. Žiadne zapamätateľné monológy. Žiadny charakterový oblúk. Jeho partnerka, Saoirse Ronan, je na tom iba o level lepšie. Jej postava je ukecaná, horlivá a vo svojej usilovnosti až patologická. Ako s týmto pracuje scenárista a režisér? Nijako. Ako sa vyvíja dynamika policajného dua počas filmu? Nijako. Prečo by nás ich postavy mali zaujímať? Túto otázku si kompetentní nepoložili alebo nad ňou mávli rukou.

Zvyšok obsadenia nestrhne. Najviac asi zahviezdi Adrien Brody, ktorý minimum priestoru vyťaží poctivo. David Oyelowo a Ruth Wilson majú zopár slušných dialógových výmen, no viac práce ich postavám ani postavám ich hereckých kolegov nik nevenoval.

Z priemeru snímku vytrháva finále. Nejde o jeho prevedenie, záver je narýchlo odbitý a plný klišé, nemožno mu však odoprieť pútavú pointu. Motív vraha je veľmi aktuálny a vyvoláva priestor na podnetnú debatu. O to očividnejšie je zlyhanie režiséra, keďže takýto interesantný nápad nedokázal plnohodnotne konvertovať z papiera na plátno. Škoda.

Vražda v divadle je masívnym triumfom formy nad obsahom. Divák nakoniec dostáva decentnú detektívku, aká síce stojí za videnie, no na zadok si z nej nik nesadne. Ak ste nadšencom žánru, neváhajte. Ak neviete čo si pustiť, tých približne 90 minút venovaných See How They Run neoľutujete. Do análov celuloidových mystérií sa však toto dielo nezapíše.

---