Všetci to vedia
Tiene španielskeho slnka

Iránca Asghara Farhadiho netreba zvlášť predstavovať, má Oscara za Rozchod Nadera a Simin (2011). A množstvo ďalších ocenení v už bohatej kariére. Jeho špecialitou je vzťahová, rodinná dráma. A pri rodinnej tematike ostáva aj v novinke, natočenej v Španielsku. S príchuťou trileru.

Svadba vo veľkej rodine na vidieku. Vydáva sa jedna zo štyroch sestier. Pri tejto príležitosti sa domov vracia Laura (Penélope Cruz), žijúca s manželom a deťmi v Argentíne. Doma ju víta nielen rodina, ale aj rodinný priateľ Paco (Javier Bardem), ktorý od nej kedysi odkúpil pozemok, spolu so ženou ho zveľadil a založil na ňom vinicu. Ešte pred vinicou, súčasnou ženou, predajom pôdy a Lauriným odchodom do Argentíny boli Laura a Paco milenci.

Laura prilieta s dospievajúcou dcérou Irene (Carla Campra) a asi šesťročným synom Diegom. Manžel Alejandro ostal v Buenos Aires vraj kvôli práci. Zvíta sa so sestrami, ich mužmi a deťmi, so starnúcim otcom o barlách. Preberajú aktuality, všedné väčšie aj menšie starosti: Mariana s Fernandom splácajú pôžičku na rozbeh drobného podniku, Paco s Beou s ťažkosťami udržujú farmu v chode, otec pije napriek podlomenému zdraviu, Rocío má partnera v Nemecku, kde hľadá zamestnannie. Zrejme sa budú rozchádzať, aj keď majú spolu dcérku.

Pri všetkých problémoch je atmosféra v úvode prívetivá, slnečná a slávnostná. Veľkú svadbu v kostole Irene so svojím chlapcom narúša výletom do veže, kde uprostred sobáša rozhojdá zvony. Roztopaš mladej lásky? Aj to, aj neblahá predzvesť. Ďalším, veľmi subtílnym, rušivým prvkom je bzučanie dronu nad hlavami zúčastnených, využívaného na točenie svadobného videa.

V noci na oslave Irene, zrejme omámenej vínom, príde zle a Laura ju uloží do izby vedľa spiaceho Diega. Vypadne prúd, no svadobčania sa ďalej bavia pri sviečkach, a Paco vybavuje generátor. Keď sa Laura neskôr vyberie hore skontrolovať deti, nenachádza Irene v posteli. Kúpeľňa je zamknutá, nikto neodpovedá. Paco vylomí dvere, Irene tam nie je. O chvíľu prichádza SMS. Laure uniesli dcéru. Ak sa pokúsi kontaktovať políciu, vyhrážajú sa jej smrťou.

Až v tomto momente sa rozohráva skutočná dráma. Doteraz sa pletky a zápletky z minulosti iba naznačovali. Ak by to Irene neprezradil vo veži jej nápadník, nevedela by ona ani diváci, že medzi Pacom a Laurou pred rokmi niečo bolo. Správajú sa k sebe priateľsky, nevidno však žiadny tieň, ani medzi Laurou a Beou, Pacovou ženou.

Po únose vstupuje do deja aj Farhadiho obľúbené vŕtanie sa v krivdách, ublíženiach a tajomstvách z minulosti. Jednu líniu reprezentuje vzťah Paca a Laury a jeho dôsledky pre súčasnosť. Prečo únoscovia posielajú Bei rovnaké správy ako Laure? Prečo sa snažia zatiahnuť Paca do zháňania výkupného?

S týmto motívom súvisí aj manželstvo Alejandra a Laury. Irenin otec, samozrejme, prichádza na miesto nešťastia hneď, ako mu Laura oznámi, čo sa stalo. Aj on má svojich kostlivcov. S jeho biznisom to vôbec nie je také veselé, ako si všetci v rodine aj dedine myslia. (Pred nejakým časom významne prispel na opravu kostola). Abstinujúci alkoholik sa pri rodinnej porade, ako riešiť kritickú situáciu, fatalisticky spolieha na božiu pomoc. Pôsobí ako slaboch a v očiach rodiny sa dokonca stáva podozrivým.

V ďalšej, širšej rovine sa vynára aj konflikt rodiny a dedinskej komunity. Laurin otec sa opije v bare a všetkým vykrikuje, že sú jeho dlžníci a majú mu vrátiť pozemky. Vyzerá to tak, že kedysi bol majetný, asi potomok miestnej šľachty, a vinou okolností (zrejme aj alkoholizmu), o pôdu postupne prišiel. Ako príživníka vníma v slabších chvíľach aj Paca, ktorý vraj kúpil Laurin podiel na pozemku pod cenu.

Snaha zohnať peniaze na astronomické výkupné vyplavuje na povrch staré prieky a zášte, rodina sa háda s dedinou aj medzi sebou navzájom. Farhadi pozvoľna prikuruje, zvyšuje stávku a napätie. Irene nutne potrebuje lieky, ktoré únoscovia nemajú. Stále visí vo vzduchu rozhodnutie ísť či neísť na políciu. Známy, bývalý policajný vyšetrovateľ, odhaduje, že únoscov treba hľadať priamo v rodine alebo v blízkom okolí.

Početný herecký ansámbel môže spôsobovať ťažkosti pri určovaní postáv a ich úlohe v príbehu. Práve v tom spočíva aj sila filmu, tak ako v Rozchode či Minulosti (2013). Diabol je v detailoch. Záleží na každej replike, na každom prízvuku, na každom geste či výraze tváre. Farhadiho filmy sú o maličkostiach a momentoch, ktoré rozhodujú o podobe budúcnosti, o všetkom. Žiadajú si zapojenie a trpezlivosť, no zato prinášajú silné zážitky.

Keď totiž Farhadi uvedie nejaký motív, nenechá ho zmiznúť do stratena, metodicky sa k nemu vráti a vyrieši ho alebo posunie do novej roviny. V jeho svetoch nie sú marginálne, epizódne postavy. Iste, sú postavy, ktoré nemôžu dostať na plátne toľko priestoru ako ostatné. Ale ich úloha v príbehu je podstatná, lebo bez nich by sa zápletka nepohla nikam. Nikto tu nie je iba pre komédiu alebo na vyvolanie dojatia. Každý a každá je plnohodnotný charakter s vlastnou osobnosťou a motiváciou.

Možno – napriek skutočne kriminálnemu motívu – nedosahuje Všetci to vedia takú mieru emocionálnej intenzity a morálneho znepokojenia ako predchádzajúce Farhadiho snímky. Možno obrovská popularita ústredného páru Penélope Cruz a Javiera Bardema prekáža vo vnímaní ich postáv a trochu zatieňuje aj ostatné. Pritom obaja sa do svojich postáv vžívajú, nepokúšajú sa uniesť film čisto na charizme.

Slabosti, ktoré ani nemusia byť v konečnom dôsledku slabosťami, režisér vyvažuje dôrazom na vizuálnu atraktívnosť španielskeho vidieka. Toto je, čisto zmyslov, krajší film než dva spomínané. Akoby chcel ukázať, že ani slnkom zaliate stredomorské vnútrozemie nezmenšuje ľudskú schopnosť živiť v sebe temnotu. Čím jasnejšie svetlo, tým černejšie tiene.

---