Všetko alebo nič
Moja prvá recenzia filmu podľa bestselleru Evity Urbaníkovej

Slovensko-českej romantickej komédii (s pár poľskými hercami) chýba zopár minút do dvoch hodín, tak prečo nezaplniť tie úvodné prežiarenými scénami z detstva a včasnej mladosti hlavných hrdinov. Pôvodne som si myslel, že majú vzbudzovať iba neškodnú nostalgiu, lebo neškodnej nostalgie po jednoduchších časoch neskorého socíku a raného kapíku nikdy nie je dosť. Vysvitlo však, že momentky z knižnice a prírody v istom zmysle narúšajú neskorší dej. V akom že? Vrátim sa k tomu neskôr.

Romantických filmov a ešte aj obveseľujúcich, takých echt pre ženy, tu veľa nemáme. Spomeniem si vôbec na nejaký? Takto v rýchlosti zlyhávam. Prirodzene potom vzbudzuje zvedavosť, ako si s tým sčasti slovenskí filmári pod réžiou Marty Ferencovej poradia. Ferencová začínala v televíznych seriáloch, potom sa uchytila u západných susedov a dnes samu seba považuje už skôr za českú režisérku, hoci dúfa, že pomáha prešliapavať cestu ženám v slovenskom filme. Neviem, či treba, aj bez nej je tu už celá generácia schopných filmárok.

Poistku a návnadu na publikum poskytuje bestsellerová knižná predloha od Evy Urbaníkovej. Spisovateľka vyplodila aj scenár, v ktorom destiluje oba diely knihy. Muselo to mať dva diely: hlavná hrdinka je predsa fascinovaná Scarlett, a Odviate vetrom vyšlo tiež v dvoch dieloch. Len neviem, z čoho bude filmové pokračovanie. Doklepe to Urbaníková na trilógiu? Dopyt zjavne existuje: film lámal cez premiérový víkend rekordy, aj ja som sedel v slušne zaplnenom kine, a to bol pondelok.

Knihu som nečítal. Nie som cieľovka ani na filmovú verziu, pripadal som si ako ten literárny kritik, čo príde sám na krst knihy hlavnej hrdinky Lindy (mám za to, že do nej vložila Evita veľa zo seba). Bol rovnako škaredý ako ja, len starší. A dostal víno. Chápem, nebol som na slávnostnej premiére s červeným kobercom a všetkými ostatnými efektnými pičovinami, ktorými sa navodzuje dojem, že sa zúčastňujete na veľkej, priam veľkolepej veci.

Ale nemôžem ani povedať, že by som sa pozeral na úplnú kravinu. Stereotypné situácie, stereotypné postavy, zápletky, stereotypný humor, to hej. Musí tam byť teplý kamarát Edo (Ľuboš Kostelný, ček), hysterickejší ako obe hlavné ženské postavy, a keby to nestačilo, dá sa dokopy s ešte hysterickejším týpkom, navyše vegetariánom. Ten si nezaslúži nič lepšie ako posmech, i keď je prekvapujúco nesebecký a exceluje v starostlivosti o deti. Ale dozrela doba aspoň na normálny erotický bozk muž-muž v mainstreamovom filme? Zabudni, ja úchylák. A je jedno, koľkokrát sa vykrikuje „šukať“ a „orgazmus“ pred náhodnými okoloidúcimi. Lebo šak to bežne robíte na ulici, nie?

Čo tam po teplom kamošovi, vedľajšej postave. Tie sú v komédiách na to, aby sa bolo na kom smiať, tak sa koste. Najlepšia kamarátka Vanda je tu tiež na to. Stereotyp nevytrtkaná diablica. Nemôže sa toho nabažiť, teda hlavne rozprávania o tom. Čo najvulgárnejšie. V úlohe sa vyšantila Klára Issová, jej výstrihy a podpätky majú zaručiť, že aj páni, ktorých do multiplexov dotiahnu ich polovičky, si prídu na svoje.

Iným dôležitým ženským stereotypom je úplná mrcha, akú si zobral Lindin brat Martin, posledný z nerozlučnej trojky v úvodných záberoch. Ondřejovi Sokolovi ako podpapučníkovi Martinovi ostáva večne utrápený výraz a sem-tam túžobné pohľady na Vandu. Čo narobíte, keď vám manželka po dvoch deťoch sfrigidnie? Pritom Petre Hřebíčkovej sexepíl rozhodne nechýba ani v porovnaní s Issovou. Len si to tak jej postava-figúrka skrátka žiada. Mrcha jedna.

Tu je tá divná vec, čo som spomínal na začiatku, a to nedoriešený vzťah medzi Martinom a Vandou. Lebo už v tých uvádzacích retrospektívach ako puberťáci sa majú k sebe a teraz, o 20 rokov neskôr, je to medzi nimi stále nevypovedané? Chápal by som, že im to nejak nevyšlo, tak sa zapozerali inam, ale že si nikdy za ten čas nič nevyznali ani inak nevyjavili náklonnosť? To sa nikdy spolu neopili? Táto vedľajšia zápletka varí z čistej horskej pramenitej vody.

Nezrovnalosti dosahujú vrchol v hlavnej postave Lindy (Táňa Pauhofová) a teraz nemyslím iba na to, že stíha byť aj matka, aj krásna, aj sčítaná, aj naivná. Pauhofová tu má dosť čo hrať, možno viac ako v Líde Baarovej, kde som ju videl naposledy. Lenže ako jedna inteligentná baba s deckom na krku, čo si s novým nápadníkom začne tykať po niekoľkých týždňoch a vyspí sa s ním po polroku či kedy, aj tak znova nechtiac otehotnie? S komentárom, že veď s nikým nespala. To už nie je naivita, ale scenáristicky vynútená ignorancia. Madam nikdy nepočula o tabletke po?

Pokiaľ sú vedľajšie postavy Vandy a Eda do veľkej miery karikované, ich milostní partneri sú už takmer na úrovni figúrok. O smrtiacom kombe teploša-vegetariána už bola reč, Vandin Aladár sa vyznačuje (a je „vtipný“) iba menom, tým, že je starý a že ako profák trtká študentky. Scénka, keď sa Vanda vedľa neho prebudí a zľakne sa (po dlhodobej známosti!) patrí v dôsledkoch k najhnusnejším, ale ukáže sa, že si to ten kurevník zaslúži.

Keď jednu nedeľu „skúša“ namiesto účasti na rodinnom posedení, z fleku si domyslíte, o čo ide, nepotrebujete ukázať. No ukážu vám, lebo od polovice sa už o sexe iba nerozpráva, už sa i predvádza. Tu sa nečakane sústreďuje vrchol filmárskej invencie, keď sa komédia z romantickej prepne do čistého gross outu (hnusu a znechutenia) dynamickými prestrihmi medzi Aladárom a študentkou na stole, Edom na okennej doske pri samovražednom pokuse, Lindou a jej odtečenou plodovou vodou a následne pôrodom. Táto sekvencia príkro odporuje dovtedajšiemu aj nasledujúcemu výlučne doslovnému humoru, a skoro na poslednú chvíľu zachraňuje film z pásma absolútnej rutiny. Či je to dobre alebo zle, neviem, tu som sa stratil.

Hneď som sa opäť našiel, lebo dej sa mihom vracia do predvídateľnosti: Linda z materstva načerpá silu nechať za sebou pána osudného pozéra, čo ju nabúchal, a prehlbuje oveľa perspektívnejšiu známosť s doktorom, ktorého jej od začiatku dohadzuje matka. Prečo tento láskavý, trpezlivý fešák ostal nezadaný do stretnutia s Lindinou matkou plus tie dva roky, čo ho Linda ignoruje, ostane scenáristkiným tajomstvom. A či má aj nejaké chyby tiež, pokiaľ nebude dvojka. Paradoxne jediným plnokrvným mužským charakterom je developer Jakub (Michał Żebrowski), náladový, panovačný, tajomný, uhrančivý, skrátka taký Edward Cullen po štyridsiatke. Príznačne sa na jeho účet nedá zasmiať, jemu sa nestávajú trapasy. (Najbližsie má k jednému, keď sa mu dcéruška na rukách poserie, ale nič z toho, je kompletne zabalená.)

Ak nerátam celý jeho spôsob života ako trapas, čo je lekcia, ktorú by si mohli mladé heterosexuálne diváčky odniesť, ale silne pochybujem. Dej ich skôr nakriatne, že zapliesť sa s emociálne nevyrovnaným chlapom so sklonmi k zneužívaniu má tú výhodu, že ich pomiluje ako ešte nikdy nikto nikoho, a keď im po ňom ostanú jazvy na duši či na tele, alebo iné trvalé následky, tam vonku čaká práve na ne rovnaký, ak nie väčší fešák, no povahovo úplný opak, ktorý ich zahojí už definitívne naveky.

Pozitívnych odkazov do života teda môže obecenstvo čerpať už teraz habadej. Takým je, že napriek zdanlivému všeobecnému úpadku, kníhkupectvá sú plné ľudí nielen pred Vianocami. Pri ďalšom pokuse o romkom od hocijakých tvorcov sa hádam ešte postsynchróny naučia robiť tak, aby nevadili aspoň hlasy postáv, dabovaných pôvodnými hercami. A budeme mať všetko, lebo nič iné si nezaslúžime.

---