Vtedy v Hollywoode
Quentinove osobné vyznanie Mekke filmu

Pre svoj deviaty autorský počin si ostrieľaný scenáristický harcovník Quentin Tarantino vybral magické obdobie konca 60. rokov minulého storočia, teda časy svojho detstva. Éra slobodných detí kvetov, divokej muziky, klasických westernov či prvopočiatkov americkej seriálovej tvorby inšpirovala jeho umeleckú životnú púť natoľko, že sa jej rozhodol vzdať hold. Svoj dlhoročne rozpracovaný román s hrdinami z prostredia nakrúcania kovbojok pretavil na filmový scenár.

Po odchode od škandálmi zmietaných bratov Weinsteinovcov docválal do produkčnej stajne Sony a dostal solídny rozpočet, ktorý stačil na dva divoké kone do hlavných úloh a jednu éterickú krásavicu, ktorá dokonale zosobnila ducha zobrazovanej doby. Reč je o Leonardovi DiCapriovi, vracajúcemu sa do kín po troch rokoch od získania zlatej sošky, Bradovi Pittovi, ktorý je v tomto filme tak cool, že schová do vrecka aj legendárneho Stevea McQueena a nadpozemsky krásnej Margot Robbie stelesňujúca herečku Sharon Tate. Tá bola očarujúcou manželkou režiséra Romana Polanského.

Tarantino si nevybral toto obdobie pre svoj film prvoplánovo. Verejnosťou totiž v roku 1969 otriasli beštiálne vraždy, ktoré sa udiali v rezidentských domoch hollywoodskych filmových hviezd a rozvírili celospoločenskú debatu o násilí zobrazovanom na plátnach kín a v televízii.

Téma glorifikácie násilia a jej negatívneho dopadu na diváka sprevádza Tarantina po celú jeho kariéru. V tomto filme dal do majstrovského kontrastu ohavnú morbídnosť násilia s jeho grotesknou zábavnosťou, pričom vražedné finále vyhnal do absolútnych extrémov. Silný zážitok umocňuje vedomie diváka, že sa jedná o udalosti inšpirované skutočnými zločinmi. Hoci, ako sme si u Quentina zvykli, ide len o historickú inšpiráciu, nie dokument. Narážam na fakt, že si režisér opäť vyfabuloval vlastnú fiktívnu verziu príbehu vystrihnutého z reality.

Kult sériového vraha Charlesa Mansona a jeho ľahkých neviestok ponúkol Tarantinovi dostatočne atraktívne tvorivé zázemie, na ktorom vystaval svoje klasické príbehové čaro. Nechal si ho však až ako explozívne vyvrcholenie. Dve hodiny nás k nemu smeruje osobnými príbehmi stagnujúceho seriálového herca Ricka Daltona (Leonardo DiCaprio) a jeho spriazneného starnúceho kaskadéra Cliffa Bootha (Brad Pitt). Dlho nebola na plátne chlapská dvojica s takto silnou vzájomnou chémiou.

Lea s Bradom prirovnávajú k hereckým matadorom, akými boli kedysi Robert Redford s Paulom Newmanom. Niektorí diváci frflú, že je dej uťahaný, no herecký koncert týchto dvoch velikánov musíte zažiť. Prednášajú repliky, ktoré im môže závidieť zvyšok Hollywoodu. DiCapriov magnetizmus vám nedovolí vstať zo sedačiek, ani keď na záver recituje text v reklame na vymyslené cigarety Red Apple. Takto totiž vyzerá dokonalý filmový zážitok.

Hlavným hviezdam sekundujú celebritní kolegovia v úspornom režime. Vyniká filmový producent Al Pacino, tím líder kaskadérov Kurt Russell, či Luke Perry a.k.a. Dylan z Beverly Hills vo svojej poslednej roli pred smrťou. Možno sa vám bude zdať, že je príbeh popretkávaný zbytočnými dobovými detailmi, že príliš odkazuje na popkultúrne ikony, že si tentoraz Tarantino príliš uletel na neprenosnej atmosfére a nakrútil film sám pre seba.

Vidím to práve naopak. Vtiahol nás na výlet do konca zlatej éry Hollywoodu, kde vo vzduchu bolo cítiť nádej a slnkom zaliatu slobodu Los Angeles. Ľahkosť vtedajšieho bytia do bodky vystihuje jemne naivná postava barbie, ktorú stvárnila Margot Robbie. Scén má oproti ústrednej dvojici pánov pomenej, no jej žiarivý úsmev, radostná návšteva kina premietajúceho jej titul či tanec na párty v Playboy mansion vám istotne utkvie v pamäti. Rovnako ako bojová scéna Brada Pitta s Bruceom Leem. Bravúrny záver vystrelí dielo ešte o triedu vyššie.

Vtedy v Hollywoode je zábavný film o sile priateľstva, nepremárnenej šanci na úspech a túžbe zaradiť sa do spriaznenej komunity. Navyše, s poriadnou dávkou čierneho humoru, ako to vie napísať len Quentin Tarantino.

---