Wallace and Gromit: Prekliatie králikodlaka

Originálny názov: Wallace & Gromit: The Curse of the Were-Rabbit

Žáner: Animovaný / Dobrodružný
Minutáž: 85 minút
Krajina: UK/USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP

Réžia: Steve Box, Nick Park
Scenár: Steve Box, Nick Park, Mark Burton, Bob Baker
Kamera: Tristan Oliver, Dave Alex Riddett
Hudba: Julian Nott
Hrajú: Peter Sallis, Ralph Fiennes, Helena Bonham Carter, Peter Kay, Liz Smith, Nicholas Smith, John Thomson

Kde sú tie časy, keď nad Macka Uška nebolo a Krtek hral prím. Milé, dobrulinké postavičky, ktoré by ani muche neublížili a do problémov sa dostávali len vďaka svojej nemotornosti, resp. naivite. V poslednom období to vyzerá na poli animovaných celovečerných filmov tak, akoby animák bez zelenej potvory, žraloka – vegetariána alebo mŕtvej nevesty nemohol byť úspešný alebo prinajmenšom považovaný za originálny. Napriek tomu, že Wallace a Gromit sú pre nás trochu netradične plastelínový, stále si zachovávajú niečo, čo môžme nazvať absolútne tradičné.

Wallace a Gromit bývajú v malom domčeku v mestečku, kde všetci obyvatelia žijú blížiacou sa zeleninovou súťažou. Ich snahy vypestovať čo najväčšiu zeleninu im kazia len rozmáhajúce sa králiky. Celá komunita sa spolieha na služby spoločnosti zameranej na odchyt týchto malých potvor, ktorú Wallace a Gromit vlastnia. Wallace je starý mládenec, ktorého najväčšou radosťou sú technické vynálezy. Celý ich dom je nimi zaplnený, takže stačí, keď Wallacov verný psík Gromit každé ráno stlačí jediný gombík a o Wallacove raňajky, hygienu a odchod do práce je postarané. Pri jednom z ďalších Wallacových pokusov, keď sa snaží pretransformovať králikov na nezeleninožravcov, aby už nespôsobovali škodu na úrode, dôjde k osudovej chybe a niekto/niečo ( pre zachovanie napätia nepoviem kto 😛 ) sa premení na obrovského Zajaco-dlaka. V meste to vyvolá veľký strach, sprisahanie proti tomuto mucovi a na plátne ten správny, v tomto prípade zábavný chaos.

Všetci obyvatelia mesta sú niečím originálny. Miestny farár, ktorý si po večeroch číta časopis Pro-Nun-Wrestling ( časopis o wrestlingu pre mníšky ), organizátorka zeleninovej súťaže Lady Campanula Tottington, ktorá si aj v obliekaní snaži presadiť svoju záľubu v týchto plodinách, jej nápadník s čudesným tupé. A samozrejme, Wallace a Gromit je kapitola sama o sebe. Wallace – zmätený vedátor, ktorý zbožňuje syry a robí problémy kade chodí a Gromit – jeho verný psí spoločník, ktorý ho napriek svojmu handicapu štyroch labiek vždy úspešne ťahá z maléru. Napriek tomu, že film nie je len vyslovene pre deti ( pochybujem, že deti by si všimnú podobnosť medzi King-Kongom a obrovskou zajačou príšerou ), postavy stále zostávajú milé, detsky naivné a sála z nich dobrota.

Film sa nespolieha len na dve hlavné postavy, ale gagy rovnomerne rozdelil medzi už spomínaných. Nemáte tak pri jeho sledovaní pocit, že teraz je ten čas, kedy sa máte smiať, pretože na scénu už prišla tá vtipná postava, od ktorej sa očakáva, že ľudí pobaví. Okrem toho, režisér Nick Park moc netlačil na pílu, len ju tak jemne zarezáva, lebo nie je veľa scén, pri ktorých vám od smiechu vyvalí bok, budete sa tak rovnomerne usmievať popod fúz celý film. Na Wallacovi a Gromitovi je práve toto zábavné – jeho nenásilný humor, nesnaží sa vtierať nejakými prvoplánovými situáciami a musíte sa vážne sústrediť, aby ste postrehli všetky drobnosti, ktoré nám animátori dopriali.

Plastelína vdychuje už aj bez toho výborným postavám život. Plastelína nie je práve materiál, z ktorého by sa dali robiť reálne vyzerajúce predmety, či postavy. Sympatické je to, že nikto sa o nič také nesnažil. Postavičky nie sú ideálne, majú svoje vlastné proporcie ( najmä ústa a pery sú zaujímavé ), ale po prvých piatich sekundách sa s nimi tak stotožníte, že na pixarovskú animáciu si už ani nespomeniete ( nič proti ). Toto je animák, ktorý vám určite nebude splývať s ničím iným. Každá scéna robí dojem poctivej práce, bodaj by nie, robili ho 5 rokov, pri rýchlosti 3 sekundy za deň. Film má niečo cez 80 minút, čo je relatívne málo, ale tvorcovia sa rozhodli správne pri riešení dilemy kvantita – kvalita.

Všetka česť, na Shrekovi som sa šla potrhať od smiechu, Nemo mal niečo do seba, Corpse Bride Tima Burtona bude tiež isto originálna, ale až po vzhliadnutí tohto filmu si uvedomíte čaro tradičných rozprávkových príbehov. Čaro príbehu, ktorý nepotrebuje agresiu, násilie, ani parodovanie kvanta iných filmov, ale spolieha sa na nenásilný humor, pútavý príbeh a originálne spracovanie. Uvidíme, či budú mať členovia Oscarovskej akadémie podobný názor.