Odkedy sa Hugh Jackman po prvýkrát postavil pred kameru s divným účesom a svojou chlpatou hruďou v roli Wolverina, ubehlo už deväť rokov. Vtedy si asi nepredstavoval, že ho postava nezničiteľného mutanta so zvieracími inštinktami nielen definitívne katapultuje medzi Hollywoodsku smotánku, ale že ožije aj v ďalších dvoch pokračovaniach a Wolverine sa stane natoľko populárnym, že si trúfne na samostatný film, ktorý má reálny potenciál byť úvodom k ďalšej Marvelovskej sérii.
X-Men Origins: Wolverine
akčný, sci-fi
2009 / 107 min. / MP 12
USA
Réžia
Scenár
David Benioff, Skip Woods
Film začína niekedy v 19. storočí pri posteli chorľavého chlapca, mladého Jamesa, ktorému robí spoločnosť o čosi starší Victor Creed. V priebehu niekoľkých sekúnd sa udeje hneď niekoľko vecí, počas ktorých zistíme, že chlapec je nielen nemanželským synom a Victor je jeho nevlastným bratom, ale aj to, že adamantiové ostne známe z X-Men trilógie majú kostených predchodcov, ktoré James prvýkrát použije nevediac, že zabíja vlastného otca. Bratia utekajú z domu a bok po boku sa v priebehu desaťročí vrhajú z jednej vojny do druhej a vždy vyviaznu bez zranenia. Viktor je obdarený podobnými schopnosťami ako James, ale aj omnoho divokejšou povahou, ktorá Jamesa už dlhú dobu znepokojuje a ktorá oboch nakoniec dovedie až k ich poprave – ktorú „prekvapivo“ prežili. To upúta pozornosť majora Williama Strykera (tiež známeho z trilógie), ktorý im ponúka prácu v Tíme X spolu s inými výnimočnými ľuďmi.
Snímka, ktorej dej o asi pätnásť rokov predchádza filmu z prelomu milénií, popisuje popri vnútornom rozpore medzi zvieraťom a človekom, ktorí sú v Jamesovi skĺbení, aj to, ako prišiel k prezývke Wolverine, svojej koženej bunde, adamantiom posilneným kostiam a amnézii. Čo ale film opomína, je zdôrazniť, že z Victora Creeda sa neskôr stane Sabretooth, ktorého prví X-Meni degradovali na domestikovaného Yetiho a poslušného vlasatého poskoka s inteligenciou cvičenej opice, na ktorú sa aj podobal. Sabretooth, ktorého si v tomto filme zahral Jackmanov bývalý herecký kolega Liev Schrieber, síce podlieha svojim zvieracím pudom, ale rozhodne mu žiadne koliesko nechýba (ba práve naopak), čo dodáva jeho postave správnu zvrátenosť, hrôzu a chladnokrvnosť.
Scenár je s ohľadom na budúce (plánované) diely vystavaný dobre (dokonca má prekvapivé rozuzlenie) a napĺňa potrebu predstaviť vývoj postavy od malého chlapca po Wolverina. Počas celého filmu sa stretávame s početnými, ale našťastie nenápadnými, alúziami na počiatočnú trilógiu, ktoré dej nijako nerušia a zároveň potešia znalcov. Veľkým problémom nie je sú ani dialógy, na ktoré by ma byť správny fanúšik stajne Marvelu a jeho filmových dvojčiat zvyknutý; bohužiaľ v ústach postáv, ktorý mali menej priestoru, tieto repliky niekedy pôsobia umelo a priveľmi nerealisticky aj v medziach superhrdinských filmov. Je na škodu, že sa snímka natoľko zameriava na Jamesa, pretože sa málokedy dozvieme, akými schopnosťami oplývajú iní mutanti. Film ako taký ma ničím neohúril a pohyboval sa v zabehaných koľajach, v ktorých sa asi režisér cítil najbezpečnejšie, a tak sa žiaľ nevyhol ani rôznym klišé – hoci aj tie by mohli pod iným vedením vyznieť úplne inak.
Hugh Jackman je vynikajúci herec a s Lievom Schrieberom sa výborne dopĺňali a dodali zvyčajne dvojrozmerným superhrdinom (alebo jednému super- a druhému anti-) hĺbku, no aj tá sa redukuje popri nevýraznej réžii, ktorej sa vnútorný boj, na ktorom je príbeh Wolverina vystavaný, nedarí vyzdvihnúť. Za zmienku stojí aj vydarený herecký debut speváka s pseudonymom Will.i.am, ktorý si zahral člena Tímu X, mutanta schopného teleportovať sa. Podstatnou zložkou filmu je viac ako tisícka rôznych špeciálnych efektov, ktoré ale občas nedosahujú úroveň predchádzajúcich filmov a pôsobili na mňa rušivo (a občas aj vyvolávali smiech – presvedčte sa sami na hore úplne nerealistického tuku, na ktorú sa premenila jedna z postáv, alebo pri scéne s padajúcim požiarnym schodiskom). Kaskadérskym kúskom, na druhej strane, sa nedá nič vytknúť.
Film, ktorý sa nakrúcal okrem iného aj v Jackmanovej rodnej Austrálii a blízkom Novom Zélande, je kvalitným začiatkom série, no ako samostatný film bez vytvoreného pevného zázemia a fanúšikovskej základne by tak dobre neobstál. K veľkým (naozaj veľkým) plusom patrí pohľad na všadeprítomného Jackmana, ktorý by aj po štyridsiatke zahanbil svojou kondíciou kadekoho (pre zaujímavosť, pracoval na nej rok a doslova vidíte, ako vo filme rastie). Predpokladám však, že to ocenia len kolegyne ženy.