Originálny názov: De rouille et d’os
Žáner: romantická dráma
Minutáž: 120 minút
Krajina: Francúzsko | Belgicko
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Jacques Audiard
Scenár: Jacques Audiard, Thomas Bidegain, Craig Davidson
Kamera: Stéphane Fontaine
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Marion Cotillard, Matthias Schoenaerts, Armand Verdure, Céline Sallette, Corinne Masiero, Bouli Lanners, Jean-Michel Correia, Mourad Frarema, Yannick Choirat a ďalší
Francúzsky film je, bol a pravdepodobne aj vždy bude niečím iný. Film Z hrdze a kosti zanecháva v divákovi zvláštny pocit, ktorý je pravdepodobne zapríčinený aj neobyčajnými charaktermi postáv. Režisér Jacques Audiard, známy filmami ako Čítaj mi z pier alebo Prorok, vniesol do snímky dva úplne odlišné charaktery a príbehy. Ako mnohí súčasní režiséri, aj on stavil na silný príbeh. A obsadením obľúbenej Marion Cottilard si vopred zabezpečil priazeň časti publika.
Arogantný Ali (Matthias Schoenaerts) prišiel takmer o všetko a do starostlivosti mu bol zverený jeho malý syn. Nevie, ako s ním zaobchádzať, a keďže potrebuje strechu nad hlavou, požiada o azyl svoju sestru Annu. Aliho zamestnajú ako vyhadzovača v nočnom klube a počas bitkárskeho incidentu pomôže mladej žene. Ali jej dá svoje telefónne číslo, ale to ešte netuší, za akých okolností sa stretnú nabudúce. Stephanie (Marion Cottilard) má nezvyčajnú prácu – venuje sa trénovaniu kosatiek. Až kým pri úraze nepríde o obe nohy. Po nehode sa znovu stretáva s Alim a nachádza v ňom svoju oporu. Ali však naďalej zostáva „sám sebou“. Neustále strieda ženy a začne holdovať agresívnym bitkám za peniaze.
O vzťahu Aliho a Stephanie možno povedať a myslieť čokoľvek, každopádne je viac než zvláštny. Láska Stephanie je neopätovaná, Ali sa k nej síce správa ohľaduplne, ale nebadať u neho ani známku hlbšieho citu. Aj keď film môže na prvý pohľad či počutie pôsobiť ako romantický, až na výnimku posledných minút to tak vôbec nie je. Režisér neútočí na slzné kanáliky divákov, nepodáva žiadny srdcervúci zamilovaný príbeh a zmocniť sa nás môže len ľútosť nad nešťastným osudom Stephanie či Aliho syna, ktorý je vychovávaný tvrdou rukou otca.
Kamera vytvára pôsobivé zábery, najmä v scénach, kedy dochádza k nehode pri trénovaní kosatiek. Obraz sa na zdôraznenie dramatickej situácie spomaľuje, čo vyvoláva v divákovi pocit napätia a zvedavosti. Divákovi je vtedy automaticky jasné, že spomalený záber predpovedá nehodu. Autor zaujímavo prepája záber Stephanie v čase, keď ešte naplno pred úrazom vykonávala svoju milovanú prácu, so záberom, keď už sedí hendikepovaná na terase. Za sprievodu tej istej hudby, akú používali v šou, rukami opakuje gestá, ktoré používala pri trénovaní. Film poukazuje aj na pominuteľný úspech – úspešná Stephanie v zlomku sekundy prichádza o všetko. Stáva sa nepotrebnou, osamotenou a upadá do depresie. V Alim nachádza svoju záchranu aj preto, že ju na rozdiel od ostatných neľutuje, vníma ju takú, aká je.
Keď si spojíme tieto dva svety, nadšeného bitkára a trénerku kosatiek, pre ktorú bola jej práca životom, nachádzame niečo spoločné, čo spája naoko úplne rozdielne životy týchto dvoch ľudí – vášeň pre to, čo robia. Obidve činnosti však boli rovnako riskantné. Stephanie sa vzoprie svojmu osudu a začne pomáhať Alimu s manažovaním zápasov. Všetko by ale bolo jednoduchšie, keby jej v tom Ali pomáhal. Ten sa spamätá až v najhoršom, keď nedbanlivosťou takmer príde o svojho syna. Samotný záver nevyzerá veľmi dôveryhodne, hoci divák hrdinom praje šťastie.
