Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom

Originálny názov: The Assassination of Jesse James by the coward Robert Ford

Žáner: psychologická dráma/western
Minutáž: 160 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 18

Réžia: Andrew Dominik
Scenár: Andrew Dominik (podľa novely Rona Hansena)
Kamera: Roger Deakins
Hudba: Nick Cave, Warren Ellis
Hrajú: Brad Pitt, Casey Affleck, Sam Rockwell, Mary-Louise Parker, Sam Shepard

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že niet nič horšieho na tomto svete než dezilúzia. Strata našich ideálov a snov, ktoré nám tak krásne pomáhajú prežívať a následné trpké vytriezvenie, to sú pocity ktoré by som nedoprial ani najväčšiemu nepriateľovi. Sto rokov dozadu, mal tento pocit zažiť mladý muž menom Robert Ford, ktorého si svet bude navždy pamatat, ako zbabelca, ktorý od chrbta zastrelil legendárneho desperáta Jesseho Jamesa.

,,Jesse James je väčší než si dokážete predstaviť.“ Nejako takto si predstavuje amerického Jánošíka mladý idealista Robert, ktorého momentálnym cieľom je stať sa členom Jamesovho gangu, v ktorom už nejaký čas pôsobí aj jeho brat Charles. Napriek tomu, že má mladý muž so zločincom skutočne veľa spoločného, neskôr, spolu s nim zisťujeme že Jesse James má ďaleko od tej dokonalosti, ktorú mu pripisovali vtedajšie média. Popri problémoch so zákonom ma problémy sám so sebou, berie bohatým aj chudobným, je to chladnokrvný a chorobne podozrievavý vrah. Netrvá dlho a na jeho nevyspytateľnú povahu doplatia aj naj bližší priatelia, členovia pomaly rozpadávajúceho sa gangu, do ktorého po dlhom váhaní predsa len prijíma aj mladého obdivovateľa, ktorý pomaly ale isto splieta plán na Zabitie Jesseho Jamesa.

Málokedy sa mi stane že zo mňa hodnotenie filmu nevypadne hneď po projekcii, ozaj zriedka. No som rád, že celkový dojem prichádza až po necelom mesiaci. Tento film je má v sebe niečo, čo nemal tohto roku asi žiaden film. Bojím sa použiť akýkoľvek superlatív, pretože ak by som mal skutočne pustiť uzdu ktorú mám na prstoch, tak tu napíšem pekných pätnásť riadkov o tom, že tento film sa o desať rokov bude radiť k podobným klenotom ako Vtedy na Západe. Dominik vytvoril veľmi temnú (a pekelne dobrú) psychologickú drámu, ktorá možno má westernovské prvky, no rozhodne ju ako western brať nemožno. Trojhodinová, veľmi tichá a veľmi pomalá dráma ma strhla takou silou, akou ma dlho nedostal žiaden film.

A asi 70% celkového dojmu tvorí bez debaty Casey Affleck, ktorý podáva výkon hodný Oscara (Zlatý Glóbus má istý, o tom niet pochyb). Jeho mimika, gesta alebo patologická farba hlasu robia z Forda jednu z najlepších postav ktoré som tohto roku na plátne videl. Jediným pohľadom, jediným mihnutím oka dôkaze vyjadriť bolesť, radosť a to bez zbytočného prehrávania. Inak tomu nie je ani pri tradične skvelom Bradovi Pittovi, ktorý síce ako James nesklamal, no jeden by od neho po vynikajúcom Babeli predsa len čakal viac. Nevedno prečo, ale pri mnohých pasážach som mal pocit akoby sa Afflecka jr. zľakol a nechával mu príliš veľa priestoru (chcel som tým povedať len to, že v spoločných scénach má na vrch jednoznačné jeho mladší kolega). V samostatných scénach, kedy je to iba o hudbe a jeho mimike však exceluje a dodnes mi zo scény jeho zavraždenia (cela scéna je len o reči tela a tváre) behá mráz po chrbte. Z obsadenia stoji za to ešte výborný Sam Rockwell, ktorý stelesnil Fordovho brata Charlieho a treba sa zmieniť aj o vynikajúcej predstaviteľke Jamesovej manželky Zee, Mary Louise Parker.

Filmu dodáva ďalší rozmer aj ohromný soundtrack, v podaní rockera Nicka Cava a Warrena Ellisa. Jemne ťahy gitarou či zaujímavý klavírny motív náš sprevádzajú počas celého deja a pôsobia ako vietor ktorý obracia stránky v deji. Určíte je treba pochváliť aj výbornú kameru Rogera Deakinsa, ktorý sa každou jednou scénou maľuje pochmúrne obrazy (technicky zdatný divák bude chytať pri zimných scénach skutočné umelecké orgasmy). A hlavný kredit ide určíte hlavne režisér Andrew Dominikovi, ktorý vytvoril veľký film, na ktorý sa ešte dlho bude spomínať. Napriek tomu že je vo fachu viac-menej nový (na konte ma iba thriller Chopper, v hlavnej úlohe s Ericom Banom – Trója, Hulk), narába s naoko hrozivou dĺžkou (160 minút) veľmi dobre, dovolím si tvrdiť že lepšie než mnohí skúsení autori. Je tam samozrejme stále čo upravovať, ale je jasné že o tomto režisérovi budeme v budúcnosti ešte veľakrát počuť.

Čo sa tyká záporov, je ich veľmi zanedbateľný počet ale predsa. Osobne mi vadili niektoré pasáže v scenári (niekedy sú Jamesove repliky veľmi nedôveryhodné, nech je Pitt v tej roli jak chce dobrý), ale je to ozaj len veľmi malý počet, čo ma ešte mrzí je len to, že si tento film užijú len diváci zameraní na ťažké filmy s myšlienkou. Ozaj mi je to veľmi ľúto, pretože si toto povedal zrejme aj distributér a na poslednú chvíľu stiahol tento majstrovsky kúsok zo slovenských kín.

Patrilo by sa nejaký zaver. Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom nie je film ktorý by ste si pustili na Štedrý deň, je to film na ktorý treba mat čas a priestor, lebo ináč budete len zalamovať rukami. Veľmi dlho tu podobný námet nebol a všetka česť Dominikovi, že sa do toho pustil a vytvoril nezabudnuteľný filmový zážitok, ktorý u mňa patri k tomu najlepšiemu čo rok 2007 dal.