Zástavy našich otcov

Originálny názov: Flags of Our Fathers

Žáner: Vojnová dráma
Minutáž: 132 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Clint Eastwood
Scenár: William Broyles jr. a Paul Haggis (podľa rovnomennej knihy Jamesa Bradleyho a Rona Powersa)
Kamera: Tom Stern
Hudba: Clint Eastwood
Hrajú: Ryan Phillippe, Adam Beach, Jesse Bradford, Barry Pepper, Jamie Bell, John Slattery, Paul Walker, John Benjamin Hickey, Neal McDonough, Robert Patrick

Vo februári a marci roku 1945 sa odohrala jedna z najprielomovejších a najdôležitejších bitiek v Tichomorí medzi vojskami japonského cisárstva a americkou námornou pechotou. Krvavý súboj o ostrov Iwo Jima vyvrcholil dnes už svetoznámou fotografiou šiestich amerických vojakov, vztyčujúcich symbol Ameriky, vlajku na úpätí hory Suribachi. Bez toho aby čo i len vytušili, že týmto vlasteneckým činom sa stali nesmrteľnými národnými hrdinami, položili niektorí z nich zakrátko životy za svoju domovinu, zatiaľ čo zvyšní sa za hrdinov nikdy nepovažovali. Pre nich boli hrdinovia tí, ktorí padli po ich boku.

V knihe Flags of Our Fathers popisujú autori James Bradley a Ron Powers osudy spomínaných vojakov a ich spolubojovníkov ako na fronte, tak i po pridelení statusu „hrdinovia“, zahŕňajúc aj Johna „Doca“ Bradleyho, otca jedného zo spisovateľov a priameho účastníka pamätného okamihu. Knihu si zvolil Clint Eastwood ako východiskový námet pre film Zástavy našich otcov (Flags of Our Fathers) – vyrozprávania krvavého stretu na Iwo Jima a osudov vojakov z pohľadu Američanov, v protiklade k tomu z japonskej perspektívy nazvaného Listy z Iwo Jima, spoločne vytvárajúc symbiózu nadhľadov na inkriminovaný konfliktu z oboch strán barikády. Od spoluproducenta Stevena Spielberga (Zachráňte vojaka Ryana, 1998), scenáristov Paula Haggisa (Crash, 2004) a Williama Broylesa jr. (Mariňák, 2005), plejády hereckej kvality a aj spomínaného Eastwooda (Million Dollar Baby, 2004) na poste režiséra by si divák sľuboval skvelú psychologickú retrospektívu udalostí na malom ostrove i mimo neho, podporenú autenticko-megalomanským vojnovým vizuálom, pri výskyte mága Spielbergovho kalibru zakaždým nastavujúcom latku opäť o niečo vyššie. Lenže sľuby sa sľubujú a filmy pozerajú. Dôvodov prečo zostalo len pri klamných predstavách je hneď niekoľko a vyskytujú sa už v samotných základoch filmu.

Príbeh sa nám začína dávno po vojne, ako mini vsuvka o zhromažďovaní informácií Jamesom Bradleym a ďalej sa nám rozvíja do dvoch nosných línií. Tá ostrovná je pomerne slušne odvedená práca po každej stránke. Vojaci sa vyloďujú na ôsmich štvorcových míľach nepriateľskej pôdy, kde na nich číha niekoľko tisíc Japoncov, začína bojovejšia časť filmu, po vizuálnej stránke povinne strhujúca, no zďaleka nepresahujúca efekty takého Bratstva Neohrozených, zložená zo scénok, ktorých autenticita hraničí občas až s morbídnosťou.

Divák si „užíva“ peklo, keď zrazu tvorcovia presmerúvajú centrum pozornosti na druhú líniu, ktorá je pre film miernou katastrofou. V nej John, Rene a Ira putujú po Amerike, snažia sa vyrovnať so svojou pozíciou a zároveň bojujú so psychickými útrapami zo straty kamarátov, ktoré si priniesli z vojny. Lenže vyobrazenie dokonalej psychológie týchto postáv je vec, ktorú netreba vo filme hľadať, nakoľko sa jej tam vyskytuje pomenej a emotívne scény pôsobia často hlúpo a nedôveryhodne.

Je až neuveriteľné, že taký scenáristický potenciál zostal z veľkej časti nevyužitý. Dej nemá šťavu, neschopnosť vyvolať emócie je mu vlastná a dôležité momenty zostali len scenáristickými (a aj diváckymi) fantáziami. Namiesto toho sú nám predostreté nudné pasáže s nezmyslenými dialógmi, rozdelené do spomínaných dvoch línií. Nevydarené časové prelínanie dejov je takisto úder pod pás a aj náznaky sľubných situácií vzniknutých týmto faktom sú zredukované na minimum, čím divák nechápe čo presne sa snažia v danom momente tvorcovia povedať a táto charakteristika je najzrejmejšia v strede filmu, keď sa prakticky príbeh prehupuje permanentne častejšie ako na iných miestach vyše dvojhodinovej stopáže snímky. Druhá línia je navyše presiaknutá patriotizmom, príznačným pre Ameriku, a jej prípadná účelovosť je dehonestovaná politickými maniermi, no brané z tej lepšej stránky, Eastwood ju servíruje tak nechutne nudným až rozvláčnym dojmom, že diváka po zhruba 3/4 filmu pri slastnom spánku v kine nebude nič rušiť, pretože na konci snímka očividne nedýcha a tvorcovia sa zbytočne opierajú o nedôležité fakty, čiže už nemajú čím upútať dávno stratenú pozornosť platiaceho návštevníka biografu.

A tak po zistení, že v hlavných bodoch film skrátka zakopáva treba hľadať aspoň alternatívy, ktoré by mu napravili pošramotené renomé. Kamera Toma Sterna je najmä z tej vojnovej stránky úchvatná, umne dopĺňa ohlušujúce špeciálne efekty a obdiv si zaslúži i samotný Clint Eastwood, no nie za nemohúcnosť pri dirigovaní tempa filmu, ale za hudobné motívy (klavírové obzvlášť). Keďže plochosť postáv sa tu vyskytuje vo väčšej miere, z potenciálu hereckého obsadenia sa nedá vyťažiť veľa, no beztak je práca hercov na solídnej úrovni. Emocionálnymi výlevmi oplýva ako tak Adam Beach v najhlbšej postave filmu Irovi Hayesovi, príslušníkovi indiánov, o ktorých sa snímka tiež zčasti opiera. Ryan Phillippe ako John „Doc“ Bradley len sleduje všetkých a každého bez akýchkoľvek výraznejších charakterových čŕt a Jesse Bradford si zahral Reneho Gagnona, rozdávajúceho úsmev a mylne mysliaceho na profit, ktorý mu „hrdinstvo“ prinesie. Aspoň tradičný vojnový herec Barry Pepper vyčnieva svojím mariňáckym výrazom tváre, taktiež i na Neala McDonougha, známeho aj z už spomínaného Bratstva Neohrozených je dobrý, ale krátky pohľad a dokonca aj mizivý štek Paula Walkera má v sebe skryté posolstvo.

Na vytvorenie filmového zážitku treba viac ako len zvučné mená v pozadí. Azda nepracovať na dvoch projektoch naraz a venovať sa práve práci na jednom z nich a to dôsledne. Clint Eastwood pracoval na Listoch z Iwo Jima a zároveň s tým nakrúcal aj Zástavy našich otcov, náplňou ktorých je vyobrazenie tých osudových dní na ostrove Iwo Jima a hrdinov, ktorí sa na prelome zimy a jari ‘45 ocitli zoči-voči v priamom boji. Príbeh šiestich „otcov“ a ich činu vlastenectva, ktorý zmenil charakter vojny je film siahajúci za priemer vojnového filmu, s pošramoteným a na pohľad neúplným scenárom, ktorý je plný zbytočných scén a nudných dialógov, nezachránenom ani samotným režisérom a dokonca ani dohľadom borca vo vodách vojnového filmu – Stevenom Spielbergom.